zchfp - CYX.CZ - Katalog PR článků

Slováci vyvinuli unikátny systém zvýšenia bezpečnosti prepravy

Zväz chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR sa v roku 2012 zapojil do projektu ChemLog Tracking and Tracing. Projekt je zameraný na zvýšenie bezpečnosti prepravy nebezpečného nákladu využitím technológie monitorovania zásielok. V súčasnosti sa monitorovanie využíva hlavne v cestnej doprave, kde takto dopravcovia majú prehľad o stave svojich vozidiel na cestách. V projekte ChemLog TaT sa však riešitelia – Doc. Juraj Jagelčák zo Žilinskej univerzity a Ing. Jaroslav Čermák ZCHFP SR, koordinátor projektu ChemLog TaT, zamerali na kombinovanú dopravu. ZCHFP si za partnera vybral kolektív Katedry cestnej a mestskej dopravy Žilinskej univerzity, vedenej prof. Jozefom Gnapom.

,,Testovali sme prepravy cisternových kontajnerov aj kontajnerových vlakov po celej Európe. V spolupráci s českými a slovenskými operátormi sme testovali na trasách ich vlakov do ruského Černjachovska, tureckého Cerkezkoy, talianskeho Terstu, nemeckého Hamburgu, Bremerhavenu aj Duisburgu až po holandský Rotterdam. V marci sme sa dostali až do Donecka, krátko pred vypuknutím nepokojov. V spolupráci s autodopravcami sme testovali jazdy kamiónov po celej Európe od Portugalska po Ural. Iniciatívny prístup doc. Juraja Jagelčáka nás doviedol k testovaniu jázd až na Ural aj do kazašskej Astany. Skúšali sme aj plavby na námorných trajektoch do Anglicka, Švédska aj na Brač. Na Dunaji sme monitorovali plavbu od Čierneho mora po horný Dunaj a po kanáli Dunaj – Mohan – Rýn až na rieku Mohan takmer po Frankfurt. Získané údaje sa dajú porovnávať s informáciami z Riečneho informačného systému RIS, používanom na Slovensku a v Rakúsku. Splnili sme zadanie vedúceho projektu, ktoré rakúski partneri vôbec neriešili,“ vysvetľujú koordinátori projektu J. Čermák a J. Jagelčák.

A dodávajú, že oproti nákladným automobilom je hlavný rozdiel v tom, že jednotky nemajú napájanie z elektrickej siete automobilu, ale potrebujú vlastný zdroj elektrickej energie. Predĺženie intervalu medzi nabíjaniami si vyžaduje čo najvýkonnejšie akumulátory. Tie zvyšujú ceny jednotky a spolu s roamingovými poplatkami sú hlavnými nákladmi monitorovania.

,,V tom musíme vyzdvihnúť prístup havířovskej firmy NAMsystem, ktorá nám zapožičala jednotky a platila dátové prenosy. Menšou mierou nám pomohla vlastnými jednotkami aj šalianska firma Qadra. Palubné jednotky sa lokalizujú cez GPS signál a posielajú aj informácie o teplote vo vnútri jednotky a nárazoch v troch osiach. Tým poskytujú dostatok informácií, ale pre chémiu sa môžu v budúcnosti pripojiť externé tlakomery, teplomery produktu aj analyzátory plynov, atď. Tým sa dá výrazne zvýšiť bezpečnosť prepravy. Otázkou je, kam tieto informácie budú odosielané a ako často. Zatiaľ len na server poskytovateľa služby monitorovania a z neho na server Žilinskej univerzity. Tam sa tieto informácie spracovávajú, párujú napríklad s informáciami o preprave a prepravovanom náklade a zasielajú na vopred definované adresy. Cieľom projektu bolo vytvoriť systém automatického hlásenia nehôd záchranným zložkám. Ak dôjde k zraneniu vodiča, záchranári budú vedieť, kde sa nehoda stala a v ktorom smere jazdy a hlavne, v prípade nebezpečného nákladu, aký druh nebezpečného nákladu a množstvo sa prepravuje,“ hovoria J. Čermák a J. Jagelčák.

Poukazujú aj na to, že u dopravcov narážajú na otázku dôvernosti informácii o pohybe vozidiel. Ich únik by ich mohol poškodiť zo strany konkurencie a dal by sa aj zneužiť, napr. teroristami. Preto treba vyvinúť systém s oddelením monitorovania a informáciou o type nákladu. Až v prípade nehody by sa obe informácie spojili a hlásenie sa dostalo k záchranárom. Zásadnou je otázka spôsobu zavedenia systémov hlásenia nehody. V súčasnosti sa pripravuje zavedenie inteligentných dopravných systémov, automatického hlásenia nehody osobných áut cez eCall, atď. Zavedenie monitorovania nebezpečného nákladu s mimoriadnymi dôsledkami možno nariadiť cez dohodu ADR, kde by sa monitorovanie zaviedlo od určitého dátumu povinne. Tu by sa však musela nájsť zhoda všetkých členských krajín dohody ADR , kde sú európske, ázijské aj severoafrické krajiny, čo koordinátori projektu nepredpokladajú. Druhou cestou je postupné zavedenie pomocou poisťovacích spoločností cez zľavy na poistení prepráv. Príkladom využitia monitoringu nebezpečného nákladu môže byť systém monitorovania prepráv výbušnín v Českej republike od 1.1.2014, kde dopravca prepravujúci výbušniny musí umožniť dopytovať Polícii ČR informácie o polohe zo svojho monitorovacieho systému vozidiel v čase nahlásenia prepravy výbušnín.

,,V projekte bol požadovaný systém geofencingu, ktorý bude hlásiť vjazd jednotky do ohraničenej oblasti, napr. hranice štátu, kraja, mesta, zákazu vjazdu alebo oblasti vodných zdrojov. Tieto oblasti boli vytvorené na digitálnej mape v serveri Žilinskej univerzity, ale tu je dôležitý interval lokalizácie. Ak je napr. 20 sekúnd, tak vstup u malých oblastí zachytíme včas. Ak je ale 5 minút, tak vozidlo prejde oblasťou 1 km bez signalizácie porušenia zákazu. Server posielal informácie o vstupe aj výstupe určenej oblasti spoľahlivo. Boli vyvinuté a overené systémy rozpoznania križovania zakázanej oblasti.

Príkladom v tomto je Bratislava, kde na križovaní diaľníc D1 a D2 sa nachádza oblasť s ochranou vodných zdrojov, kde nie je možné prepravovať látky znečisťujúce vodu po ceste. Zároveň cez túto zakázanú oblasť sa popod most Lafranconi plavia plavidlá a pretínajú ju aj železničné trate, čo je potrebné ošetriť. Geofencing je funkcia, signalizujúca vstup/výstup dopravného prostriedku pre určenú oblasť. Aby bol vstup vozidla signalizovaný, musí byť, pre malé oblasti, lokalizovanie pomerne často. U nás bolo každých 20 sekúnd. Na digitálnej mape boli definované oblasti hraníc krajín, krajov, veľkých miest, tunelov a oblastí s ochranou vodných zdrojov“, približujú J. Čermák a J. Jagelčák.

Upozorňujú aj na oblasti so zákazom vjazdu nebezpečného nákladu – tunely, centrá miest. Geofencing by mal umožniť sledovanie vybraných zásielok na operačných pracoviskách záchranného systému alebo inteligentného dopravného systému. ,,Dosiahli sme zaujímavé výsledky, ale kto ich využije? V Dohode ADR sa hovorí o kategórii vysoko rizikového nákladu s mimoriadnymi dôsledkami. Pri nich treba predchádzať ich zneužitiu. Ako ale presadiť využitie v širšom meradle? Striktným definovaním v Dohode ADR? To bude potrebné dohodnúť na zasadnutí WP 15 pri OSN, kde sa zhoda hľadá zložito. Pomohlo by skôr motivovať dopravcov poskytovať informácie o preprave za cenu zníženia poistného? Zhoda by sa skôr našla v stredoeurópskych podmienkach s vysokou koncentráciou ciest, zásielok, prírodných prekážok. Alebo budeme čakať na nejakú väčšiu nehodu alebo bezpečnostný incident a potom už bude záujem riešiť problém?,“ pýtajú sa J. Čermák a J. Jagelčák. A tak bude systém využívaný univerzitou na ďalší vývoj aplikácií, na skúšanie vozidiel, upevnenia nákladu a ďalšie dynamické procesy. V praxi sa využíva na monitorovanie ucelených vlakov Dusla Šaľa, kde oceňujú jeho prínos pre lepšie riadenie logistického reťazca.

Zrušenie ciel pre Ukrajinu môže poškodiť slovenské chemické podniky

Zrušenie ciel na 94 % tovarov vyvážaných z Ukrajiny do krajín EU, ktoré navrhla Európska komisia v snahe pomôcť Ukrajine, môže poškodiť niektoré slovenské chemické firmy. Ukrajinskí výrobcovia sa tým stanú lacnejšími a ich výrobky konkurencieschopnejšími, pritom výrobné podmienky a cenové vstupy sú na Ukrajine neporovnateľne priaznivejšie. Informoval o tom prezident Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR Roman Karlubík.

,,Ukrajinskí chemickí výrobcovia nie sú nútení znášať tvrdé podmienky európskej chemickej legislatívy REACH, ani dopady ďalších legislatívnych opatrení EU, predovšetkým v environmentálnej oblasti, napríklad pri obmedzovaní produkcie emisií. Okrem toho majú k dispozícii lacnejšie energetické vstupy a lacnú pracovnú silu. Slovenské výrobky budú musieť čeliť cenovému tlaku ukrajinských produktov, ktoré síce často nespĺňajú rovnaké kvalitatívne parametre, ale pre kupujúcich budú cenovo zaujímavé. V oblasti chémie je Ukrajina už dnes významným exportérom rafinovanej ropy a dusíkatých hnojív, ale práve v týchto sortimentoch má aj Slovensko veľmi významných veľkých výrobcov,“ upozornil R. Karlubík.

Dodal, že slovenské firmy chápu snahu EU pomôcť Ukrajine a podporujú politické kroky vedúce k politickej a hospodárskej stabilizácii nášho suseda. Tieto kroky však musia byť veľmi citlivé, aby na to nedoplatila aj slovenská ekonomika.

,,Politické rozhodnutia musia byť starostlivo zvážené a ak v ich dôsledku dôjde k zhoršeniu konkurencieschopnosti tradičných európskych a tým aj slovenských výrobcov, mali by byť kompenzované inými opatreniami. ZCHFP už dlhšie upozorňuje na to, že na Slovensku sa neustále zhoršuje podnikateľské prostredie. Konsolidácia verejných financií tvrdo dopadla predovšetkým na malé a stredné podniky, rovnako tak nadbiehanie odborárom v oblasti zákonníka práce a rozšírenia vyšších kolektívnych zmlúv na všetky firmy v odvetví. Odvodové a daňové zaťaženie je neúmerné a v prípade malých a stredných firiem niekedy až likvidačné. Dopady ukrajinskej krízy, ako aj prípadných sankcií vo vzťahoch EU s Ruskom, tak môžu mať ďalekosiahle následky na existenciu slovenských podnikov,“ varoval R. Karlubík.

Poukázal na to, že jednou z možností, ako pomôcť slovenským podnikom zlepšiť ich konkurencieschopnosť, by bolo zníženie odvodového a daňového zaťaženia, hlavne dane zo zisku a odvodov z dividend, zlepšenie vymožiteľnosti práva, úpravy zákonníka práce a zníženie cien energií. Priestor pre zníženie odvodov a daní vytvára už v súčasnosti práve zlepšený výber daní, predovšetkým DPH.

Výroba chemikálií a chemických výrobkov patrí v rámci spracovateľského priemyslu medzi strategické odvetvia v priemysle SR. Na celkovej produkcii priemyselnej výroby Slovenska sa podieľa 18,5 %. Výrobný program tvorí široké spektrum produktov, od organických a anorganických chemikálií, cez priemyselné hnojivá (amoniak), pneumatiky, výrobky z gumy, farby, laky, liečivá, až po sofistikované špeciálne výrobky a chemické vlákna. Zabezpečuje aj medziprodukty pre ďalšie spracovanie. Ku koncu minulého roka v tomto odvetví v SR podnikalo 234 firiem s viac ako 20 zamestnancami, ktoré spolu zamestnávali 37 212 ľudí.

Slovenské chemické podniky vyrábajú aj výnimočné produkty

Spustenie novej linky slovensko-fínskej spoločnosti Terichem vo Svite na výrobu najtenších fólií na svete s hrúbkou 2 mikróny, určenej pre kondenzátory, je veľkým úspechom chémie a dôkazom, že medzinárodná spolupráca prináša dobré výsledky. Investícia si vyžiadala 25 mil. EUR a vytvorí 45 pracovných miest. Takýto výnimočný produkt ako mikrofólia je jedinečný, nie však jediný a na Slovensku sa vyrába viacero špičkových chemických výrobkov. Informoval o tom Ing. Roman KARLUBÍK, MBA, prezident Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR.

,,Polovičným akcionárom v Tericheme je spoločnosť Chemosvit, a.s. Svit, ktorá takto cez svoju dcérsku spoločnosť zlepší svoje postavenie na trhu a je dlhodobo príkladom inovatívneho prístupu, zvyšujúceho konkurencieschopnosť firiem.Podobných príkladov je na Slovensku viacero. Medzi nimi je aj Duslo Šaľa, a.s., s jeho výrobou takzvaných múdrych

hnojív, ktoré podstatne menej zaťažujú životné prostredie. Ďalším je VUP, a.s., Prievidza s výrobou DMPA (kyselina dimetylolpropionová),ktorý patrí iba k dvom výrobcom tohto produktu v EU. Výnimočná je aj výroba nanovlákien pre výstuž betónových konštrukcií vo VÚCHV, a.s. (Výskumný ústav chemických vláken) vo Svite. TAU-CHEM Bratislava zasa vyrába v kilogramových množstvách chirálny epoxid (R)-(+). Fortischem, a.s., Nováky vyrába špeciálne polyéterpolyoly pre výrobu polyuretánových pien, ale spomenúť by sme mohli i mnohé ďalšie firmy a produkty,“ vymenoval R. Karlubík.

Dodal, že Zväz chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR podporuje svojich členov aj v medzinárodnej spolupráci v rámci projektu Nanoforce – podpora rozvoja nanotechnológií v chemickom priemysle a projektu 7. Rámcového programu FREEFOAM.

,,Odvetvie chémie patrí medzi najprogresívnejšie v rámci svetovej i slovenskej ekonomiky. S miernym zveličením by sa dalo povedať, že od pokroku v chémii v najbližších 100 rokoch závisí perspektíva ľudskej spoločnosti. Bez vývoja nových progresívnych materiálov nebudeme schopní uspokojiť potreby geometricky rastúceho počtu ľudí na Zemi. Preto sa vývoju nových progresívnych materiálov a technológií s lepšími vlastnosťami, ale nižšou spotrebou materiálu, intenzívne venuje každý významný slovenský chemický výrobca. Často ide aj o malé firmy, ktoré sa takto dokážu medzinárodne presadiť,“ konštatoval R. Karlubík.

Výroba chemikálií a chemických výrobkov patrí v rámci spracovateľského priemyslu medzi strategické odvetvia v priemysle SR. Na celkovej produkcii priemyselnej výroby Slovenska sa podieľa 18,5%. Výrobný program tvorí široké spektrum produktov, od organických a anorganických chemikálií, cez priemyselné hnojivá (amoniak), pneumatiky, výrobky z gumy, farby, laky, liečivá, až po sofistikované špeciálne výrobky a chemické vlákna. Zabezpečuje aj medziprodukty pre ďalšie spracovanie. Celý sektor chemického a farmaceutického priemyslu SR zaznamenal za prvé tri štvrťroky 2013 tržby vo výške 7,686 miliardy EUR.

Tržby odvetvia chémie za 3 štvrťroky medziročne klesli o 2,6 %

Celý sektor chemického a farmaceutického priemyslu SR zaznamenal za prvé tri štvrťroky 2013 tržby vo výške 7,686 miliardy EUR, čo bolo o 2,6 % menej ako za rovnaké obdobie minulého roku. Pod zníženie tržieb sa podpísali: neskončená hospodárska kríza vo svete, lacný bridlicový plyn v USA, smernice Európskej únie (EÚ) zvyšujúce náklady firiem a zhoršovanie podnikateľského prostredia v SR v dôsledku vládnych opatrení. Informoval o tom Ing. Roman KARLUBÍK, MBA, prezident Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR.

,,Pri celkovom poklese, ktorý za prvý štvrťrok 2013 medziročne dosahoval až 9,4 %, je pozitívom aspoň trojpercentný nárast za 9 mesiacov, v pododvetviach výroby rafinovaných ropných produktov a výrobkov z gumy a plastu. Vďačíme za to hlavne miernemu rastu výroby v slovenských automobilkách. Ostatné pododvetvia však klesali, najviac – až o takmer 25 % klesla výroba farmaceutických výrobkov a prípravkov, o viac ako 20 % klesla i výroba chemikálií a chemických výrobkov. Najväčší pokles je v subsektore plasty v primárnej forme, až o 48,3 %. Je to dôsledok zvýšenej konkurencie plastov prichádzajúcich na slovenský trh z blízkeho Východu, ale aj z USA, prostredníctvom medziproduktov vyrábaných z lacného bridlicového plynu. Chemikálie a chemické výrobky poklesli cca o jednu štvrtinu, čo veľmi jasne dokresľuje celkovú situáciu odvetvia ako takého v rámci SR, ale v podstate aj v Európe, kde dochádza k masívnym poklesom tržieb a výkonnosti, najmä v prospech nárastu pozície čínskeho chemického priemyslu na svetovom obchodnom objeme,“ vysvetlil R. Karlubík.

Dodal, že pokiaľ ide o celý sektor, hlavnou príčinou je nízky zahraničný dopyt súvisiaci s krízou v EÚ, ktorý má pri extrémnej otvorenosti slovenskej ekonomiky (cca 80 % HDP sa realizuje cez export) rozhodujúci podiel. ,,Najmä v Európe vládne neistota z budúceho vývoja, v kríze sú najmä naše tradičné exportné teritóriá – Taliansko, Španielsko, Grécko, Portugalsko, nepriaznivé vyhliadky má i Francúzsko. Domáca spotreba, vzhľadom na vysokú mieru nezamestnanosti a zneistenie zamestnávateľov prijímať nových ľudí a zvyšovať zárobky, je tiež príčinou stagnujúceho dopytu po tovaroch a službách. Stavebníctvo, ktoré je veľkým potenciálnym odberateľom špecifických chemických výrobkov (tepelnoizolačné materiály, náterové látky, plastové armatúry a iné výrobky), je v dlhodobej stagnácii, resp. poklese. Je pritom ťažké pomenovať oblasť, ktorá je v najväčších problémoch. Za zmienku stojí prepad výroby umelých vlákien, ktoré boli v minulosti stabilným pododvetvím slovenskej chémie. Jedným z dôvodov poklesu v tomto pododvetví je lacnejší import umelých vlákien z Ázie,“ konštatoval R. Karlubík.

R. Karlubík ďalej poukázal na to, že obmedzovanie produkcie emisií, zvyšovanie cien energií, ale najmä manažment chemikálií prostredníctvom nariadenia REACH, ktorého cieľom je dosiahnuť zvýšenie ochrany zdravia ľudí a životného prostredia najmä výrazným obmedzením látok vzbudzujúcich vážne obavy ich nahrádzaním látkami menej nebezpečnými, vystavuje konkurenčnú schopnosť európskeho chemického priemyslu a následne celého priemyslu vážnym skúškam, tak z hľadiska vnútorného trhu, ako aj z hľadiska exportu. Čo je ale podstatné, že obmedzenie používania takýchto látok na trhu EÚ dostatočne nebráni dovozu výrobkov s ich obsahom z tretích krajín, čo značne znevýhodní chemický priemysel EÚ a priemysel EÚ ako taký (vrátane sektorov chemického priemyslu v SR).

,,Napriek protestom zo strany priemyslu, EÚ i slovenská vláda sú zahltené svojimi vlastnými problémami a uprednostňujú krátkodobé riešenia aj na úkor budúcnosti. Či sú to na európskej úrovni záchrana eura a eurozóny, alebo na slovenskej úrovni konsolidácia verejných financií a nadbiehanie odborárom v oblasti zákonníka práce a rozšírenia vyšších kolektívnych zmlúv na všetky firmy v odvetví. Toto všetko len posilňuje presun domácich firiem do daňových rajov a tí, ktorí ostanú, musia platiť o to viacej. Odvodové a daňové zaťaženie je neúmerné a v prípade malých a stredných firiem niekedy až likvidačné. Pritom na Slovensku v celom odvetví chémie sú práve malé a stredné firmy počtom prevažujúce. Ku koncu minulého roka tu podnikalo 234 firiem s viac ako 20 zamestnancami, ktoré spolu zamestnávali 37 212 ľudí. Priemer 160 ľudí na jednu našu firmu je z pohľadu európskej , či svetovej veľkosti, naozaj nízky a sú to malé firmy. Presun do daňových rajov si môžu dovoliť len tí, ktorí sú vyššie ziskoví a schopní znášať transakčné náklady, čo v odvetví chémie v podstate nie je možné. Dane však nie sú všetko, stačí aj vysoko prepracovaná vymožiteľnosť práva ako v Holandsku a nízke ceny elektriny a energií v USA a firmám sa oplatí presťahovať. Slovensko tak prichádza o peniaze z daní, investície a nasleduje aj odliv kapitálu a mozgov,“ upozornil R. Karlubík.

Dodal, že jedným z pozitív domáceho vývoja je zníženie cien za elektrinu, aj v dôsledku poklesu cien za distribúciu. Nutné sú však ďalšie, hlavne systémové riešenia na zlepšenie podnikateľského prostredia, po ktorých podnikatelia dlhodobo volajú. Patria k nim zníženie odvodového a daňového zaťaženia, zlepšenie vymožiteľnosti práva a úpravy zákonníka práce. Slovensko sa v posledných rokoch prepadáva v rebríčkoch konkurencieschopnosti. Je preto nutné citlivo zvažovať prijímané opatrenia a otočiť trend zhoršovania podnikateľského prostredia.

,,Vláda by mala podporovať nielen významných zahraničných investorov, ale i domácich výrobcov. Prioritou, ktorá by najviac pomohla nielen chemickému priemyslu, ale aj celej ekonomike a zníženiu nezamestnanosti, je zníženie odvodového a daňového zaťaženia. Netreba nič vymýšľať, postačí zrušiť zdravotné odvody z podielov na zisku a vrátiť sa k 19 % dani z príjmu. To bude motivovať podniky dosahovať čo najvyšší zisk, aby si mohli majitelia a akcionári vyplácať legálne podiely na zisku. Slovensko bolo krajinou, kde sa oplatilo platiť dane. Treba to vrátiť späť, aby sa mohli podnikatelia venovať podnikaniu a nemuseli riešiť existenčné otázky prežitia firiem,“ uzavrel R. Karlubík.