Štítek: Recyklacny fond

Recyklačné kapacity sú dobré, zber a separácia kovových obalov zaostávajú

Na Slovensku sú vybudované primerané kapacity na recykláciu kovových odpadov a odbytové ceny kovov získaných recykláciou sú už dostatočne atraktívne pre zhodnocovateľov kovových odpadov. Horšia je však situácia v zbere a separovaní kovových obalov. V mnohých mestách a obciach sa kovové obaly nezbierajú vôbec, alebo je úroveň ich zberu nedostatočná, hoci zákon túto povinnosť jednoznačne ukladá. Často však chýbajú zberné nádoby na separovaný zber kovových obalov a problémom je tradične nedostatok financií.  Informoval o tom riaditeľ Recyklačného fondu Ján Líška.

 

,,Sektor kovových obalov Recyklačného fondu prispieva na vybudovanie potrebnej infraštruktúry na zber a úpravu kovových obalov mestám a obciam. V roku 2012 sa prioritne zameral na podporu triedeného zberu v mestách a obciach a na podporu vzdelávania a osvety v nakladaní s odpadmi. Pri podpore projektov smerovali finančné prostriedky najmä do aktivít, ktoré zavádzali do systému triedeného zberu kovové obaly ako novú komoditu v regióne, alebo zvyšovali  jeho účinnosť. Sektor týmto postupom riešil aj zabezpečenie dostatku vytriedenej suroviny pre spracovateľov. Pri schvaľovaní viackomoditných projektov podporoval triedený zber kovových obalov. Celkovo v roku 2012 podporil 8 viackomoditných žiadostí, vo výške 25,26 tis. EUR. Z účtu sektora sa vyplatilo 18,13 tis. EUR, z toho triedený zber odpadov z kovových obalov podporil sumou 14,16 tis. EUR,“ konštatoval J. Líška.

 

Dodal, že v tomto roku je hlavným zámerom sektora kovových obalov aktívne spolupracovať s obcami, mestami a recyklátormi komodity. Cieľom aktivít bude dosiahnuť čo najlepšie fungovanie systému zhodnocovania odpadu z kovových obalov.

 

,,V práci so žiadateľmi je pre verifikovanie deklarovaných hmotností pri nakladaní s odpadom potrebné sledovať tok odpadu až na jednotlivé subjekty. Sektor kovových obalov pri presadzovaní efektívnych a komplexných riešení triedeného zberu, dotrieďovania, ako aj samotnej recyklácie odpadov z kovových obalov postupuje s dôrazom na regionálne riešenia. Sektor rozpracuje a v praxi bude presadzovať ekonomickú logistiku zberu a sústreďovania vytriedenej komodity k recyklátorom v hutníckom priemysle. Pri zohľadnení finančných možností sektor podporuje také technológie recyklátorov odpadov z kovových obalov, ktoré spĺňajú požiadavky na BAT pre zvýšenie účinnosti recyklácie v hutníckej výrobe,“ vysvetlil J. Líška.

 

Ďalej konštatoval, že Recyklačný fond od 1. 1. 2003 doteraz podporil zo sektora kovových obalov celkovo 171 projektov, v celkovej hodnote 18 076 484 EUR. Z celkového počtu posudzovaných projektov bolo schválených 168 viackomoditných žiadostí pre podporu separovaného zberu v komunálnej sfére v hodnote 17 665 915 EUR, z toho na propagáciu recyklácie kovových obalov boli určené dotácie vo výške 170 843 EUR. Sektor kovových obalov podporil 3 jednokomoditné projekty vo výške 410 569 EUR, zamerané na technológiu recyklácie tenkostenných kovových obalov.

 

Kovové obaly na báze hliníka, či železa majú kvalitné úžitkové vlastnosti vhodné pre obalový materiál. Železo sa uplatňuje ako obalový materiál predovšetkým v podobe oceľového plechu rôznych hrúbok a povrchového spracovania, napríklad na konzervy, sudy, bubny, kanistre, plechovky, škatule, zátky, uzávery, veká, cyklopásky atď. Hliník je efektívnym, spoľahlivým a vizuálne atraktívnym obalom na konzervy, tuby, dózy, sudy, škatule, veká, fólie a pod.

 

Medzi najvýznamnejšie podporené projekty zo sektora kovových obalov patria projekty spoločnosti TAVAL, s. r. o., Ľubotice, zamerané na recykláciu odpadov z kovových obalov. Tieto projekty zefektívňujú spracovanie tenkostenných obalov z hliníka a jeho zliatin. Recyklačný fond mieni podporiť zavedenie minimálne jednej BAT technológie na spracovanie tenkostenných kovových obalov zo železa, ocele a hliníka a jeho zliatin na západnom Slovensku.

 

Spracovanie odpadového skla v SR nekleslo ani počas krízy pod 60 000 ton

Množstvo zhodnoteného odpadového skla na Slovensku počas 5 rokov trvania hospodárskej krízy kolíše, ale ani raz nekleslo pod úroveň 60 000 ton za rok. Znamená to, že od roku 2002, kedy začal Recyklačný fond podporovať zber a recykláciu odpadového skla, sa úroveň jeho zhodnocovania zvýšila najmenej trikrát, keď v roku 2002 sa ho zhodnotilo iba 18 000 ton. V SR sú v súčasnosti vybudované dostatočné spracovateľské kapacity na odpadové sklo a tak len minimálne množstvá odpadového skla by mali končiť na skládkach tuhého komunálneho odpadu. Informoval o tom riaditeľ Recyklačného fondu Ján Líška.

 

„Triedený zber skla by sa mal zaviesť do roku 2015 vo všetkých obciach na Slovensku. V tom istom roku by sa mala zvýšiť príprava na opätovné použitie a recykláciu skla z odpadu z domácností najmenej na 35 % hmotnosti vzniknutých odpadov ročne. Zároveň by sa mala zabezpečiť aj miera zhodnotenia a recyklácie odpadov z obalov zo skla na úrovni 60 %. Preto  cieľom sektora skla Recyklačného fondu je zefektívnenie  systému  triedeného  zberu  a recyklácie odpadového skla prostredníctvom cielenej podpory. Tá bude zameraná najmä na budovanie dostatočných kontajnerových kapacít v obciach a mestách, umožňujúcich oddelený triedený zber odpadu z bieleho a farebného skla. Okrem toho, aj obnova a budovanie nových zberných a separačných miest so zvyšovaním ich kapacity a technického vybavenia. Rozvoj triedeného zberu je možný len za aktívnej účasti samospráv a rozhodujúcim prvkom v celom systéme bude aktívne zapojenie verejnosti – občanov. Informačná, osvetová a propagačná činnosť je v tomto systéme nevyhnutná. Treba však vedieť aj to, že triedený zber skla je pre obce stratový,“ konštatoval J. Líška.

 

Dodal, že v roku 2012 sektor skla podporil 16 žiadostí, na realizáciu ktorých bolo schválených 771,69 tis. EUR. Triedený zber a zhodnotenie odpadov sektor podporil prostriedkami vo výške 487,08 tis. EUR. Z účtu sektora bola v roku 2012 vyplatená suma 190,66 tis. EUR.

Od svojho vzniku, v roku 2002 do augusta 2013, podporil fond spolu 262 projektov v celkovej hodnote 8,2 mil. EUR. Dotácie boli zamerané na podporu triedeného zberu skla, spracovanie odpadového skla, propagáciu, štúdie a informačné systémy. Z celkového počtu projektov bola na 19 jednokomoditných poskytnutá podpora 2,1 mil. EUR a na 243 viackomoditných projektov podpora viac ako 6,1 mil. EUR. Za obdobie 2002 – 08/2013  smeruje viac ako 90 % prostriedkov zo sektora skla Recyklačného fondu do zavedenia a zintenzívnenia triedeného zberu v mestách a obciach, vrátane jeho konečného zhodnotenia.

 

,,Na Slovensku je najvýznamnejším spracovateľom odpadového skla Vetropack Nemšová, s. r. o., ktorý recykluje hlavne obalové  a tabuľové sklo. Recyklačná linka v Nemšovej môže ročne spracovať až 120 000 ton črepov. Spracovávaním špeciálnych skiel (odpadového skla z automobilov, lepených bezpečnostných a tvrdených skiel, skiel s drôtenou vložkou a iných) sa zaoberá Auto Glass Recycling, s. r. o. Trnava, s prevádzkou v Šelpiciach. Ročná kapacita linky tejto spoločnosti je cca 20 000 ton. Odhadom by mala každý rok spracovať 2000-2500 ton autoskiel, zvyšok kapacity má voľný pre iné druhy skla, vrátane možnosti spracovania odpadového skla z triedeného zberu,“ povedal J. Líška.

Medzi najzaujímavejšie podporené projekty zo sektora skla Recyklačného fondu patrí projekt spoločnosti Vetropack Nemšová, s. r. o., podporený sumou 663 878 EUR na výstavbu triediacej linky, ktorá umožnila spracovanie maximálneho množstva vykúpeného skla z triedeného zberu v požadovanej kvalite. Ďalšie podporené projekty sa týkali predovšetkým triedeného zberu v mestách a obciach. Vetropack Nemšová, s. r. o. pri výrobe obalového skla používa odpadové sklo z triedeného zberu v objeme 30 až 80 % a to v závislosti od čistoty vytriedeného skla. Obaly zo skla sú v súčasnosti široko využívané a použité sklo sa dá prakticky neustále recyklovať. Využívanie starých sklenených obalov pri výrobe skla pritom šetrí nielen prírodu ‑ sklenená fľaša v prírode zostane takmer 4‑tisíc rokov, ale tiež energiu na výrobu nového obalu. Najhodnotnejšie je pre výrobcov číre sklo, lebo sa dá pridávať do všetkých druhov skiel. Recykláciou skla sa ušetrí veľké množstvo elektrickej energie, ale aj vstupné suroviny – piesok, vápenec, živec, ktoré sa tak nemusia ťažiť.

 

Predpokladaný čistý váhový podiel objemu skla v komunálnom odpade je max. 6 % (zdroj: „Účasť obcí a miest pri zhodnocovaní odpadu“). Tento podiel bol získaný kvalifikovaným odhadom dlhodobého monitorovania na vybraných zberových územiach (5 rokov). Disponibilný objem skla v komunálnom odpade na Slovensku počas posledných 3 rokov je na základe váhového podielu 6 % v priemere 106 000 – 108 000 ton (ide o všetko sklo v KO). Podľa sektora skla Recyklačného fondu je úroveň triedeného zberu a následnej recyklácie odpadového skla okolo 60 % (ide o sklo spracované vo Vetropack Nemšová, s. r. o. a Auto Glass Recycling, s. r. o. Trnava). Predpokladaná miera zhodnotenia vytriedeného odpadového skla by mala do roku 2015 mierne rásť na úroveň cca 70 000 ton/rok.

 

Hospodárska kríza tvrdo zasiahla aj triedený zber, ktorý vždy bol pre obce stratový. Úlohou Recyklačného fondu preto aj v najbližšej budúcnosti ostáva podporovať mestá a obce príspevkami za vytriedené sklo, ale aj dotáciami na zavedenie a zintenzívnenie triedeného zberu skla. Od roku 2005 má však fond každoročne k dispozícii čoraz nižšie finančné prostriedky, ktoré môže použiť na tento účel. Podľa novely Zákona o odpadoch (č. 733 z roku 2004), neplatia za dovoz inak spoplatnených obalov, obalových materiálov alebo výrobkov balených v takýchto obaloch do Recyklačného fondu tí dovozcovia, ktorí v danom kalendárnom roku splnia limity zhodnotenia alebo recyklácie odpadov z daného druhu obalov, stanovené nariadením Vlády Slovenskej republiky. Ročne tak fondu chýba cca 50 % zdrojov z obdobia pred účinnosťou tohto zákona.

ETOP Púchov má široký sortiment výrobkov z opotrebovaných pneumatík

Spoločnosť ETOP, a.s., Púchov za posledných 10 rokov, až doteraz, do svojich výrobkov zapracovala cca 25 000 ton gumenej drviny, vznikajúcej pri spracovaní opotrebovaných pneumatík. Výslednými produktmi firmy, s využitím spracovanej drviny, sú gumokovové obruče, retardéry, podstavce pod dopravné značenie, vodorovné značenie diaľníc, gumokovové kolieska a ďalšie výrobky. Vplyvom krízy a platobnej neschopnosti odberateľov sa predtým sľubne rozbehnutý odbyt výrobkov v posledných rokoch veľmi znížil. Informoval o tom Vladimír Lukáč, riaditeľ ETOP, a. s., Púchov.

 

,,Spoločnosť ETOP získala z Recyklačného fondu dotácie na dva podporené projekty spolu vo výške 808 000 EUR. Prvú z nich použila na investície – nákup lisov a kovových foriem, využívaných pri výrobe gumokovových obručí. Druhá dotácia poslúžila na projekt týkajúci sa spracovania opotrebovaných pneumatík z osobných áut, s ročnou kapacitou až 1 600 t opotrebovaných pneumatík. Druhotné suroviny pritom využívame v nových výrobkoch, ako sú retardéry, podstavce pod dopravné značenie, gumokovové kolieska, gumové komponenty fotovoltaiky a pod. Prostriedky z fondu sme použili na zabezpečenie zberu opotrebovaných pneumatík a nákup a výrobu foriem, vysokozdvižných vozidiel a skladového hospodárstva,“ povedal V. Lukáč.

 

Materská spoločnosť ETOP TRADING, ako aj skupina spoločnosti ETOP, rozvíja v oblasti recyklácie vlastný výrobný program patentovo chránených netradičných produktov. Obchoduje v 37 krajinách. Od roku 1990 pôsobí na slovenskom trhu a gumovýrobe sa venuje od roku 1993. ETOP, a. s. vyrába plné kolesá pre agrotechniku. Do výrobkov zapracúva gumovú drvinu z opotrebovaných pneumatík. Vlastné výrobky exportuje takmer do všetkých krajín Európskej únie, ale aj do krajín Višegrádskej štvorky a na Balkán. Projekt je významný nielen z environmentálneho hľadiska, ale podporil aj zamestnanosť v púchovskom regióne. ETOP, a. s., v súčasnosti zamestnáva cca 130 osôb a 70 osôb v súvislosti s projektom.

 

Filozofiou spoločnosti ETOP je ekonómia, ekológia, ergonómia. Od roku 1990 vyrába z odpadových duší protišmykové návlečky na obuv, od roku 1996 je výrobcom kolies z odpadových zmesí a zber, recykláciu a zapracovanie opotrebovaných pneumatík do technologického procesu lamelových kolies s diskom, bez disku a diaľničného programu zaviedla od roku 2002. Od roku 2009 ETOP vyrába špecializované priemyselne chránené gumové podložky pod oceľové konštrukcie solárnych a fotovoltaických panelov.

Odpadovú zmes, drvinu a sekance z opotrebovaných pneumatík spoločnosť používa ako základnú hmotu na výrobu. Prednosťou špeciálnej technológie, ktorú firma vyvinula, je, že z rozomletých pneumatík získava opäť kvalitnú vulkanizačnú hmotu, ktorú využíva vo výrobkoch ako kolesá, spomaľovače, podstavce diaľničného značenia. Výrobky získané z tohto procesu majú plnú hodnotu vulkanizovaných zmesí, čím je projekt ekonomicky prínosný. Sú to dlažby, kolesá, krytina, retardéry, vodorovné značenie diaľníc. Výrobky a technológie, ako lamelové kolesá a technológie súvisiace s fotovoltickými konštrukciami sú priemyselne chránené.

Kríza pribrzdila odbyt výrobkov z drviny z opotrebovaných pneumatík

Situácia v oblasti spracovania, recyklácie a zhodnocovania opotrebovaných pneumatík na Slovensku je pomerne priaznivá. Vývojové tendencie však nepriaznivo ovplyvňuje už 5 rokov trvajúca kríza, ktorá znížila dopyt po gumenej drvine i hotových výrobkoch z nej. Opotrebované pneumatiky sa v súčasnosti na Slovensku zhodnocujú mechanickým spracovaním na drvinu, pyrolýznym rozkladom bez prístupu vzduchu a energetickým zhodnotením – spaľovaním v cementárňach. Kým zhodnocovacie kapacity sú dostatočné, rezervy sú ešte v zbere opotrebovaných pneumatík. Informoval o tom riaditeľ Recyklačného fondu Ján Líška.

 

,,V sektore opotrebovaných pneumatík Recyklačného fondu je situácia v oblasti spracovania, recyklácie a zhodnocovania odpadu, vzhľadom na vytvorené recyklačné a spracovateľské kapacity, priaznivá. K tomu vo významnej miere prispel Recyklačný fond posilnením kapacít v oblasti mechanického spracovania a zhodnocovania odpadu z opotrebovaných pneumatík. V roku 2012 sektor opotrebovaných pneumatík podporil 11 projektových žiadostí, na ktorých sa podieľal spolu s inými sektormi fondu sumou 36,16 tis. EUR a z účtu sektora bolo vyplatených celkovo 34,79 tis. EUR. Triedený zber odpadov sektor podporil prostriedkami vo výške 29,22 tis. EUR. Vzhľadom na to, že zber opotrebovaných pneumatík zaostáva za ich spracovaním, bude sektor opotrebovaných pneumatík koncentrovane pristupovať k plošnému zvýšeniu ich zberu,“ konštatoval J. Líška.

 

Dodal, že naďalej pretrvávajú problémy s internetovým obchodom s pneumatikami, kde nie je možné zachytiť dovozcu pneumatík na Slovensko, čo negatívne vplýva na výber recyklačných poplatkov. Recyklačnému fondu neustále z tohto dôvodu klesajú príjmy z komodity opotrebovaných pneumatík a tým mu chýbajú zdroje na podporu zberu a recyklácie tejto komodity.

 

,,Pokračujeme v budovaní celoslovenského komplexného systému nakladania s opotrebovanými pneumatikami, ale tento rozvoj negatívne ovplyvnila hospodárska kríza, predovšetkým znížením dopytu po hotových výrobkoch z gumenej drviny. Na Slovensku sú už zabezpečené dostatočné spracovateľské a zvozové kapacity, preto Recyklačný fond nepodporuje budovanie ďalších spracovateľských kapacít a zameriava sa na udržanie zberu opotrebovaných pneumatík a na rozvoj konečného spracovania gumenej a textilnej drviny pochádzajúcej z týchto pneumatík,“ povedal J. Líška.

 

Dodal, že fond sa v budúcom období sústredí na koordinovanie vzájomnej spolupráce zberateľských firiem s recyklátormi. Prinesie to zlepšenie komplexného systému zberu, zvozu a spracovania opotrebovaných pneumatík a podporí využitie drviny z pneumatík pri výrobe nových výrobkov.

 

Materiálovo sa pneumatiky zhodnocujú predovšetkým v zariadeniach spoločností V.O.D.S., a. s. Košice v závode v Kechneci a ETOP, a.s., Púchov, v ktorých sa z opotrebovaných pneumatík vyrábajú nové gumové produkty.

 

Pyrolýzne spracovanie pneumatík vykonáva firma DRON – Sklady, s.r.o., Dunajská Streda. Proces rozkladu prebieha bez prístupu vzduchu pri vyšších teplotách. Hlavnou úlohou technologickej linky je termické štiepenie polymérov, na základe ktorého sa druhotné suroviny vrátia do výrobného cyklu vo forme nových chemikálií a palív po pyrolýze vstupných materiálov. Firmy V.O.D.S., ETOP a DRON – Sklady podporil dotáciami Recyklačný fond.

 

Značná časť opotrebovaných pneumatík sa však využívala, či doteraz využíva aj energeticky v  cementárňach ako zariadeniach na spoluspaľovanie odpadov (Holcim Slovensko a. s. Rohožník, Považská cementáreň, a. s. Ladce, Cemmac a. s. Horné Srnie). Skutočné čísla však nie sú k dispozícii, pretože na Slovensku chýba presný systém evidencie v oblasti odpadov.