Od spojov a tratí na východe závisí aj návštevnosť Bardejovských kúpeľov

Rozhodnutie ministerstva dopravy obmedziť priame rýchlikové spojenie Prešov – Bratislava na jeden nočný spoj je zlou správou pre návštevnosť Bardejovských kúpeľov a celkovo pre turistický ruch východného Slovenska. Aj opakované úvahy o rušení, či obmedzovaní vlakového spojenia na trati Bardejov – Prešov, majú podobné následky. Paradoxne to isté ministerstvo by malo cestovný ruch rozvíjať  a podporovať. Bardejovské kúpele sa preto pridávajú k samospráve, podnikateľom a občanom východného Slovenska, ktorí protestujú proti takýmto zmenám poškodzujúcim celý región. Informovala o tom ekonomicko-obchodná riaditeľka Bardejovských kúpeľov Tamara Šatanková.

,,Prevažná väčšina klientov Bardejovských kúpeľov využíva pri doprave na liečenie verejnú dopravu. Pritom, už teraz sa prakticky nedá dostať vlakom do Bardejova bez prestupovania. Obmedzením rýchlikového spojenia Prešov – Bratislava sa počet prestupov ešte zvýšil. No a už úplne scestné a neuveriteľné sú úvahy, ktoré sa opakujú, o možnom zrušení trate Bardejov – Prešov, vybudovanej ešte za Rakúsko – Uhorska. Na niekoľkotýždňové pobyty v kúpeľoch pacienti potrebujú  značnú batožinu, s ktorou prestupovať je náročné. Pritom často ide o dlhodobo chorých, či hendikepovaných a starších občanov. Celospoločenské straty z obmedzovania spojov a rušenia tratí budú ďaleko vyššie ako dotácie potrebné na zachovanie tejto dopravy. Nielen Bardejovské kúpele, ale celý región príde o značné sumy, ktoré klienti a turisti so sebou prinášajú. Ohrozuje to aj zamestnanosť v cestovnom ruchu severovýchodného Slovenska“, upozornila T. Šatanková.

Dodala, že práve doprava je kľúčom k návštevnosti Bardejovských kúpeľov a celého regiónu. Nielen železničná, ale aj cestná sieť je nekvalitná. Kúpeľom navyše ubudli  aj zahraniční návštevníci, najmä Nemci, lebo do Košíc z Nemecka a ďalších tradičných návštevníckych krajín nič nelieta. Podobne je tomu aj z perspektívnych východných trhov -Ukrajiny a Ruska. Neexistujúce letecké spojenia do Popradu a Košíc, kde sú najbližšie letiská, zabraňujú rozvoju turizmu a navyše ešte aj spojenie z týchto miest do Bardejova je problematické.

               Bardejovské kúpele patria k trom najobľúbenejším, najnavštevovanejším a počtom lôžok najväčším slovenským kúpeľom. Zároveň sa hrdia tým, že patria medzi najstaršie kúpele s najdlhšou tradíciou poskytovania kúpeľných služieb. Prvá zmienka o Bardejovských Kúpeľoch je z roku 1247, keď uhorský kráľ Béla IV. daroval územie dnešných kúpeľov aj s prameňmi mestu Bardejov. Kúpele si vychutnávala na liečení v roku 1895 aj manželka Františka Jozefa I. cisárovná Alžbeta, nazývaná Sissi, ktorej socha sa vyníma v kúpeľnom parku. Pobýval tu aj rakúsko-uhorský cisár Jozef II. (1783), Mária Lujza, neskoršia manželka cisára Napoleóna (1809), ruský cár Alexander I. (1821) a poľská kráľovná Mária Kazimiera Sobieska, manželka poľského kráľa Jána III. Sobieského.

 

Viac informácií na : www.kupele-bj.sk

Centrálne rezervačné oddelenie:
Tel.: 054/477 4346, 477 2717 Fax: 054/472 3549
E-mail: rezervacie@kupele-bj.sk, pk@kupele-bj.sk

Víza a doprava limitujú návštevnosť Rusov v Bardejovských kúpeľoch

Bardejovské kúpele sa prostredníctvom Slovenskej agentúry pre cestovný ruch (SACR) budú v dňoch 19.-22. septembra prezentovať na medzinárodnej výstave cestovného ruchu OTDYCH/LEISURE Moskva. V národnej expozícii Slovenska sa predstaví spolu 9 slovenských subjektov najmä z radov kúpeľov a zimných turistických stredísk. Ruskí klienti sú, po slovenských  a českých, najpočetnejšími návštevníkmi Bardejovských kúpeľov. Vlani absolvovalo v Bardejovských kúpeľoch pobyt 181 ruských hostí, za prvých 8 mesiacov tohto roka to bolo už 141. Informovala o tom ekonomicko-obchodná riaditeľka Bardejovských kúpeľov Tamara Šatanková.

,,Ruskí klienti radi navštevujú Bardejovské kúpele. Oceňujú na nich efektívne liečenie, krásnu prírodu a čistý vzduch. V zime radi pobyt v kúpeľoch kombinujú s lyžovaním. Zaujímajú sa aj o historické a kultúrne pamiatky. Majú radi slovenskú kuchyňu, míňajú tradične viac peňazí ako návštevníci z iných krajín, aj preto, že slovenské ceny sú pre nich prijateľné. Vyžadujú však zvýšenú starostlivosť, kvalitu a rusky hovoriaci personál. Najväčšími prekážkami vyššej návštevnosti sú víza a slabšie dopravné spojenie. Privítali by preto znovuotvorenie priameho leteckého spojenia Moskva – Bratislava. Atraktívnosť Bardejovských kúpeľov však znižuje nekvalitné dopravné spojenie z Bratislavy, predovšetkým nedobudovaná diaľnica do Prešova“, vysvetlila T. Šatanková.

Dodala, že Bardejovské kúpele boli aj v minulosti obľúbeným cieľom ruských návštevníkov. V roku 1821 sa tu zastavil cestou z kongresu v Ľubľane ruský cár Alexander I. Ochutnal vodu z Lekárskeho prameňa a zachoval sa aj pohár, z ktorého pil. Cár sa zúčastnil aj na skvelom bankete a údajne sa na ňom tak dobre cítil, že spontánne zvolal: ,,Tu žiť a zomrieť“.

Kúpele si vychutnávali aj iné ,,pomazané“ hlavy – v roku 1895 manželka Františka Jozefa I. cisárovná Alžbeta, nazývaná Sissi, ktorej socha sa vyníma v kúpeľnom parku. Pobýval tu aj rakúsko-uhorský cisár Jozef II. (1783), Mária Lujza, neskoršia manželka cisára Napoleóna (1809) a poľská kráľovná Mária Kazimiera Sobieska, manželka poľského kráľa Jána III. Sobieského.

 

,,Historici zaznamenali aj dva pobyty ruských vojsk na území Bardejovských kúpeľov. Po porážke revolúcie z rokov 1848-49 sa v kúpeľoch ubytovali ruskí vojaci generála Paškieviča a zanechali ich značne zdevastované. Počas 1. svetovej vojny, v roku 1915 počas takzvanej ,,Brusilovovej ofenzívy“, boli kúpele opäť poškodené. Jeden vojenský útvar bol ubytovaný priamo v kúpeľoch. Vojnové udalosti pripomína v kúpeľnom parku kamenný Pomník padlým ruským hrdinom z roku 1932. V novšej histórii Bardejovské kúpele navštívil aj bývalý ruský premiér Viktor Černomyrdin“, povedala T. Šatanková.

Bardejovské kúpele zaznamenali za prvý polrok 2012 tržby vo výške 2,92 mil. EUR, keď ich navštívilo 6852 osôb. Väčšina návštevníkov bola zo Slovenska, nasledovali klienti z ČR, Ruska, Ukrajiny, Bieloruska, Poľska, Nemecka, Rakúska a iných krajín.  

Podľa údajov SACR, v roku 2011 dovolenkovalo na Slovensku 35 122 ruských turistov, čo predstavuje oproti roku 2010 nárast o 30,2 %. Trend rastu sa udržal aj v prvom štvrťroku 2012, kedy k nám prišlo, oproti rovnakému obdobiu roka 2011, o 41 % viac ruských návštevníkov.

Bardejovské kúpele majú desať prameňov, ktoré vyvierajú na pomerne malej ploche vo vnútornom kúpeľnom území. Bardejovská minerálna voda je prírodná-liečivá, slabo až stredne mineralizovaná, hydrogén uhličitanovo-chloridová, sodná, železitá uhličitá, studená, hypotonická, so zvýšeným obsahom kyseliny boritej. Množstvo prvkov vo vode je v každom prameni odlišné a preto obvyklé liečebné dávky určuje lekár v závislosti od indikácie a zdravotného stavu klienta. Vody sa používajú najmä na pitné kúry, minerálne kúpele a inhalácie. Osem prameňov je zavedených do krytej temperovanej kolonády, kde sa využívajú na vnútornú balneoterapiu formou pitných kúr. Zo všetkých slovenských kúpeľov majú Bardejovské najširšie indikačné zameranie. Liečia sa tu onkologické choroby, choroby obehového a tráviaceho ústrojenstva, choroby z poruchy látkovej výmeny a žliaz s vnútornou sekréciou, netuberkulózne choroby dýchacích ciest, choroby z povolania, ochorenia obličiek a močových ciest a od minulého roka aj choroby pohybového ústrojenstva a ženské ochorenia.

Viac informácií na : www.kupele-bj.sk

Centrálne rezervačné oddelenie:
Tel.: 054/477 4346, 477 2717 Fax: 054/472 3549
E-mail: rezervacie@kupele-bj.sk, pk@kupele-bj.sk

9. Bardejovské Kúpeľné dni sa vydarili

Za zábavou  a kultúrou prišlo počas dvoch víkendových dní do areálu Bardejovských kúpeľov na 9. Bardejovské Kúpeľné dni, podľa odhadu organizátorov, cca 4000 ľudí. Vyvrcholením sobotňajšieho programu bol krst knihy Bardejovské kúpele od autora Alexandra Jirouška a vystúpenie Štefana Skrúcaného. V nedeľu si pobytoví klienti i víkendoví návštevníci kúpeľov vychutnali vystúpenia folklórneho súboru Boborland a hudobných skupín Eminent a Wandráci. Informovala o tom ekonomicko-obchodná riaditeľka Bardejovských kúpeľov Tamara Šatanková.

,,Návštevníci si okrem hudobných a zábavných vystúpení užívali aj atmosféru tradičného jarmoku remesiel. Nechýbali ani stánky s občerstvením a jedlom, či atrakcie a súťaže pre deti a dospelých. Naši klienti majú kúpeľné dni v obľube a mnohí si rezervujú pobyty práve v tomto termíne. V súčasnosti máme celú kapacitu 860 používaných lôžok naplnenú na 100 %. Dúfame, že o budúci jubilejný 10. ročník bude ešte väčší záujem“, povedala T. Šatanková.

            Bardejovské kúpele lákajú v lete návštevníkov vonkajším bazénom s kapacitou areálu cca 700 osôb, ale aj v januári otvoreným komplexom Wellness Spa. Ten má k dispozícii denne krytý bazén v čase 11.00-21.00 h. a saunový svet v čase 13.00-21.00 h. V stredu až nedeľu sú prístupné aj fitness, masáže a solárium  v čase 13.00-21.00 h. Okrem toho sa do Bardejovských kúpeľov už tradične chodí aj za kultúrou a počas leta sa tu takmer neustále konajú kultúrno-spoločenské podujatia.

           V tomto roku to bude  ešte v auguste Alžbetínsky deň na počesť cisárovnej Sissi a tradičné výstavy kvetov. Na jeseň návštevníkov poteší premiérové Vinobranie, na ktorom sa predstavia predovšetkým vinári z Tokajskej oblasti. V súčasnosti tu prebieha 58. ročník Medzinárodného hudobného leta, ktoré potrvá až do 30. augusta2012 aaj mimoriadne obľúbené pravidelné kolonádne koncerty klasickej hudby. Tie sa konajú denne, okrem pondelka, od 11:00 do 12:00 a od 16:30 do 18:00 hod. Sezóna kolonádnych koncertov potrvá do 2. septembra 2012. Okrem toho, Bardejovské kúpele ponúkajú každodenne tanečné zábavy na troch  miestach a to so živou muzikou.

           

         Bardejovské kúpele patria k trom najobľúbenejším, najnavštevovanejším a počtom lôžok najväčším slovenským kúpeľom. Zároveň sa hrdia tým, že patria medzi najstaršie kúpele s najdlhšou tradíciou poskytovania kúpeľných služieb. Prvá zmienka o Bardejovských Kúpeľoch je z roku 1247, keď uhorský kráľ Béla IV. daroval územie dnešných kúpeľov aj s prameňmi mestu Bardejov. Kúpele si vychutnávala na liečení v roku 1895 aj manželka Františka Jozefa I. cisárovná Alžbeta, nazývaná Sissi, ktorej socha sa vyníma v kúpeľnom parku. Pobýval tu aj rakúsko-uhorský cisár Jozef II. (1783), Mária Lujza, neskoršia manželka cisára Napoleóna (1809), ruský cár Alexander I. (1821) a poľská kráľovná Mária Kazimiera Sobieska, manželka poľského kráľa Jána III. Sobieského.

 

Viac informácií na : www.kupele-bj.sk

Centrálne rezervačné oddelenie:
Tel.: 054/477 4346, 477 2717 Fax: 054/472 3549
E-mail: rezervacie@kupele-bj.sk, pk@kupele-bj.sk