Štítek: Energie

Nepřiměřené ceny energie

V současné době člověk ovšem potřebuje mnohé podstatné věci a energie jistě mezi takovéto věci musí spadat . Moc důležitá je pravidelná a spolehlivá dodávka energie, kterou člověk zkrátka a běžně potřebuje. Vyhovující je hledávat nějaké instituce , které můžou poskytnout dodávku energie za velice přijatelné valuty , které potom člověk může užít jinde. 

Objevit si nějaké hodně pozoruhodné srovnání není v současné době až tolik těžké , protože mnohé organizace jej mohou zajisté poskytnout . Stoprocentně je potřeba promluvit o tom, že mnohé produkty nabízejí jak normální porovnání , tak třeba také srovnání na internetu, což může být jistě hodně zajímavé Srovnání cen plynu je v mnohých ohledech poměrně pozoruhodné a nabídne zajímavé alternativy.

Platit peněžní prostředky za jakékoliv výrobky člověk želbohu téměř musí. Je srozumitelné , že nějaké věci samozřejmě nejsou cenově výhodné a je nezbytné za ně platit docela vysoké peníze. Když se člověk pouze podívá například na ceník plynu, tak zjistí, že plyn je poměrně přepychový . Potřebuje ho však prakticky každý , tak si ho člověk stejně musí zajisté zakoupit i za takovéto velké peníze.

Jestliže si kdokoli potřebuje porovnat nějaké výrobky , tak jistě může jak klasicky, tak třeba pomocí internetu. Není problém volit skoro jakékoli alternativy, které mohou být moc vyhovující a jde se na ně spolehnout v každém slova smyslu. Porovnání cen plynu je nesporně moc výhodné a jde jej nesporně udělat rovně na internetu nadmíru pohodlně a příjemně.

Vlani sa s podporou Recyklačného fondu zhodnotilo 347 393 ton odpadov

Recyklačný fond doteraz schválil za 10 rokov činnosti spolu 13 398 žiadostí podnikateľov a obcí a poskytol im prostriedky v sume viac než 150 mil. EUR.  Z toho 16,63 mil. EUR poskytol fond mestám a obciam vo forme obligatórnych príspevkov za vyseparovaný odpad, na základe viac než 10 786 žiadostí. Spracovateľom starých vozidiel, na základe ich 1 983 žiadostí o úhradu prevádzkových nákladov, fond vyplatil 12,76 mil. EUR finančných príspevkov.

V roku 2011 fond vyhovel 1 732 žiadostiam obcí a podnikateľských subjektov o poskytnutie finančných prostriedkov a schválil pre nich takmer 6,85 mil. EUR. Príjmy Recyklačného fondu v roku 2011, pochádzajúce z príspevkov platených výrobcami a dovozcami sledovaných výrobkov a materiálov, predstavovali 13,38 mil.EUR, čo bolo o 0,96 mil. EUR viac ako v roku 2010. Informoval o tom predseda správnej rady Recyklačného fondu Juraj Dlhopolček.

 

,,S finančnou pomocou fondu sa v roku 2011 podarilo v SR vyzbierať a vytriediť 212 885 ton odpadov a materiálovo zhodnotiť 347 393 ton odpadov. Subjekty podporené Recyklačným fondom vlani zozbierali a spracovali  34 915 kusov starých vozidiel. V súvislosti s realizáciou projektov, podporených fondom v roku 2011, dosiahol prírastok vytvorených pracovných miest (stále miesta, brigádnické miesta, chránené dielne) počet 47 a od roku 2002 je celkový počet týchto nových  miest 1 243. Recyklačný fond aj v roku 2011 pokračoval v ďalšom zefektívňovaní a racionalizácii svojej činnosti a v porovnaní s rokom 2010 znížil náklady o 61,72 tis. EUR“, konštatoval J. Dlhopolček.

 

 Dodal, že v záujme udržania výšky podpory, smerovanej do komunálnej sféry vo forme nárokovateľných príspevkov za výsledky v separovanom zbere a zhodnocovaní jednotlivých zložiek komunálneho odpadu, došlo v roku 2011 prvýkrát k finančnej participácii komoditných sektorov na poskytovaní týchto nárokovateľných príspevkov. Účasť komoditných sektorov na tejto forme podpory je prísne viazaná na výsledky dosahované v separovanom zbere každej jednotlivej komodity a predstavovala sumu 414 174 EUR.

 

Rok 2011 bol v oblasti nakladania s odpadmi atypický a obmedzený. Vláda totiž schválila až vo februári 2012 jeden z najdôležitejších strategických dokumentov pre oblasť nakladania s odpadmi – Program odpadového hospodárstva Slovenskej republiky na roky 2011-2015. Rovnako ako v predchádzajúcom období, aj v roku 2011 sa v plnom rozsahu prejavili podstatné nedostatky slovenského systému nakladania s odpadmi:

·         nedostatočný evidenčný a kontrolný systém v oblasti nakladania s odpadmi,

·         podfinancovanie triedeného zberu odpadov v mestách a obciach,

·         podfinancovanie recyklačného priemyslu,

·         roztrieštené toky poplatkov zaplatených občanmi v cenách tovarov plynú v rozhodujúcej miere (cca 80 %) do súkromných spoločností a len v malej a nepostačujúcej miere (cca 20 %) do Recyklačného fondu,

·         vystavovanie potvrdení o zhodnotení odpadov nekrytých skutočným zhodnotením.

Popri každoročnom zefektívňovaní a racionalizácii činností a postupov Recyklačného fondu sa fond v ďalšom období, v rámci vytvorenom POH SR na roky 2011 – 2015, sústredí na:

·         ďalšiu optimalizáciu všetkých procesov vo vnútornej činnosti Recyklačného fondu; fond vyberie pre túto činnosť medzinárodne uznávanú a renomovanú spoločnosť, ktorá vykoná previerku všetkých vnútorných procesov; bude vykonaný audit procesov v rámci Recyklačného fondu; spoločnosť predloží návrh na ďalšiu optimalizáciu procesov;

·         účasť na príprave zmien zákonov a vyhlášok v oblasti odpadov s cieľom:

–    aby bol vybudovaný jednotný systém nakladania s odpadmi,

–    aby tok odpadov a tok financií bol prehľadný a jasný,

–    aby boli reštrukturalizáciou stávajúcich komodít, sledovaných fondom s možným rozšírením týchto komodít (textil a textilné doplnky, nábytok, liečivá a liečebné pomôcky, prípravky na ochranu rastlín), vytvárané dostatočné finančné zdroje na podporu konečného zhodnocovania odpadov z týchto komodít so zvýraznenou podporou nakladania s komunálnym odpadom,

–    aby finančné zdroje boli efektívne využívané iba na separáciu a recykláciu odpadov, environmentálnu výchovu a na financovanie procesov s nimi súvisiacich,

–    aby rozšírením a dobudovaním informačného systému fondu vznikol jednotný celoštátny informačný systém pre komplexné sledovanie tokov odpadov a tokov financií pre celé územie Slovenska;

·         na optimálne umiestňovanie prostriedkov z Recyklačného fondu s dôrazom na priority odpadovéhohospodárstva v zmysle aktuálneho POH SR;

·         vybudovanie cca 100 zberných dvorov, minimálne na úrovni okresných miest a ďalších stredísk zberu odpadov, potrebu čoho ukazujú výsledky analýzy vykonanej v oblasti separovaného zberu komunálneho odpadu;

·         zvýšenie dotácií (z dnešných 60 EUR) pre komunálnu sféru na vykrytie prevádzkových nákladov separovaného zberu komunálneho odpadu;

·         podporu separovaného zberu tak, aby občan nemusel platiť miestny poplatok za vyseparovaný odpad, ale len za netriedený komunálny odpad;

·         vytvorenie predpokladov pre plnenie cieľov v oblasti spracovania starých vozidiel od 01. januára 2015 (opätovné použitie častí starých vozidiel a zhodnocovanie odpadov zo spracovania všetkých starých vozidiel na úrovni minimálne 95 %).

 

,,Vychádzajúc z predpokladu stálej potreby dodatkového financovania procesov nakladania s odpadmi s cieľom konečného zhodnocovania odpadov, možno sumu prostriedkov potrebnú na takéto centrálne dodatkové financovanie odhadnúť na roky 2012 – 2015 na 200 mil. EUR. Mimoriadne dôležité je v tejto súvislosti adekvátne legislatívne prostredie, v ktorom by, okrem už naznačeného skvalitnenia evidencie a kontrolných mechanizmov v oblasti nakladania s odpadmi, došlo aj k optimalizácii finančných tokov v procesoch zberu a zhodnocovania odpadov so súčasným možným rozšírením priestoru pre pôsobenie Recyklačného fondu, prinajmenej o textilný odpad výrazne zaťažujúci komunálnu sféru“, uzavrel J. Dlhopolček.

V roku 2011 sa v SR spracovalo takmer 70 000 ton odpadového skla


Podľa sektora skla Recyklačného fondu je úroveň separovaného zberu a následnej recyklácie všetkého odpadového skla na Slovensku okolo 50 až 60 %, čo je priemerná úroveň v Európe. Najvyššiu mieru spracovania skla recykláciou (85 – 95 %) majú Švajčiarsko, Rakúsko a Nemecko.Program odpadového hospodárstva Slovenskej republiky (POH SR) na roky 2011 až 2015, ktorý bol schválený začiatkom tohto roku, uvádza, že Slovensko musí ročne zabezpečiť mieru zhodnotenia a recyklácie odpadov zo sklenených obalov v roku 2011 na úrovni 50 %. Od roku 2012 je to na úrovni 60 % z celkovej hmotnosti obalov uvedených na trh do 31. decembra 2012. V komodite skla teda SR zámery POH plní. Informoval o tom riaditeľ Recyklačného fondu Ján Líška.

 

,,V roku 2011 bolo v SR spracovaných cca 69 924 ton odpadového skla, ktoré bolo zhodnotené pretavením do výrobkov obalového skla. Pritom v roku 2002, v čase založenia Recyklačného fondu, to bolo iba 18 000 ton, čo je 3,89-krát menej. V sektore skla Recyklačného fondu sa aj v roku 2011 prejavila podpora separovaného zberu v obciach a mestách a zvyšovanie technickej úrovne spracovateľských zariadení nárastom celkového množstva vyseparovaného a zrecyklovaného skla. K celkovému množstvu zrecyklovaného skla prispela aj nová kapacita, spoločnosť Auto Glass Recycling, s. r. o. v Trnave, zameraná na spracovávanie špeciálneho odpadového skla, ktorá pracovala v skúšobnej prevádzke. Išlo o sklá s drôtenou vložkou, bezpečnostné a tvrdené sklá, sklá z automobilov a elektrozariadení. V roku 2011 bolo v sektore skla schválené poskytnutie prostriedkov vo výške 114,61 tis. EUR na podporu 8 žiadostí, na ktorých sa sektor spolupodieľal s inými sektormi fondu. Z účtu sektora bola vyplatená suma 185,76 tis. EUR“, zhodnotil uplynulý rok J. Líška.

 

Podotkol, že sektor skla za desať rokov svojej činnosti, podporil spolu 243 projektov v celkovej hodnote 7,35 mil. EUR. Z celkového počtu projektov bola na 16 jednokomoditných poskytnutá podpora 1,52 mil. EUR a na 227 viackomoditných projektov podpora viac ako 5,83 mil. EUR. V komodite sklo až 80 % podpory Recyklačného fondu smerovalo do zavedenia a zintenzívnenia separovaného zberu v mestách a obciach, resp. organizácií odpadového hospodárstva. Dotácie boli zamerané na podporu separovaného zberu skla, spracovanie odpadového skla, propagáciu, štúdie a informačné systémy.

 

,,Na Slovensku sú v súčasnosti vybudované dostatočné recyklačné a úpravárenské kapacity na odpadové sklo a môžeme konštatovať, že len minimálne percento skla by sa malo ocitnúť na skládkach tuhého komunálneho odpadu. Stupeň spracovávania odpadového skla však závisí od nastavenia celého systému odpadového hospodárstva a rezervy sú ešte v separovanom zbere. Preto cieľom sektora skla je zlepšovanie a zefektívnenie  systému  separovaného  zberu  a recyklácie odpadového skla prostredníctvom cielenej podpory, zameranej najmä na budovanie dostatočných kontajnerových kapacít v obciach a mestách, budovanie kontajnerových kapacít na biele a farebné sklo zvlášť, obnova a budovanie nových zberných a separačných miest so zvyšovaním ich kapacity a technického vybavenia a pod. Rozvoj separovaného zberu je možný len za aktívnej účasti samospráv a rozhodujúcim prvkom v celom systéme bude aktívne zapojenie verejnosti – občanov. Informačná, osvetová a propagačná činnosť je v tomto systéme nevyhnutná“, konštatoval J. Líška.

 

,,Čistý váhový podiel objemu skla v komunálnom odpade je max. 6 % Tento podiel bol získaný kvalifikovaným odhadom dlhodobého monitorovania na vybraných zberových územiach za 5 rokov. Na základe toho teda možno predpokladať, že disponibilný objem skla v komunálnom odpade bol napríklad v roku 2008 cca 106 000 ton / rok. Jediným výrobcom obalového skla na Slovensku, ktorý pri jeho výrobe spracováva použité sklo, je Vetropack Nemšová, s. r. o. Pri výrobe do zmesi pridáva 30 až 90 % sklenených črepín a to v závislosti od čistoty vyseparovaného skla. Vetropack vykazuje mieru recyklácie odpadu zo sklenených obalov z celkového množstva vyseparovaného odpadového skla takmer na úrovni 40 %. Práve projekt spoločnosti Vetropack, podporený sektorom skla sumou 663 878 EUR na výstavbu novej triediacej linky, umožnil spracovanie maximálneho množstva vykúpeného skla zo separovaného zberu v požadovanej kvalite“, povedal J. Líška.

 

Obaly zo skla sú v súčasnosti široko využívané a použité sklo sa dá prakticky neustále recyklovať. Využívanie starých sklenených obalov pri výrobe skla pritom šetrí nielen prírodu ‑ sklenená fľaša v prírode zostane takmer 4‑tisíc rokov, ale tiež energiu na výrobu nového obalu. Najhodnotnejšie je pre výrobcov číre sklo, lebo sa dá pridávať do všetkých druhov skiel. Recykláciou skla sa ušetrí veľké množstvo elektrickej energie, ale aj vstupné suroviny – piesok, vápenec, živec, ktoré sa tak nemusia ťažiť. Z jednej fľaše sa tak usporí energia, ktorú vydáva 100‑wattová žiarovka štyri hodiny.

 

V Trnave spustili linku na spracovanie špeciálnych odpadových skiel


Technologickú linku na úpravu odpadov zo skla, ktoré sa nedajú bežne spracovať, uviedla do trvalej prevádzky v Šelpiciach pri Trnave v utorok 3. apríla 2012 firma  Auto Glass Recycling, s. r. o., Trnava. Predpokladaná kapacita zariadenia je cca 27 000 ton za rok a mechanicky sa tu budú spracovávať predovšetkým odpadové lepené autosklá, tvrdené sklá, bezpečnostné sklá, sklá z elektroodpadov a iné. V prípade potreby linka umožňuje drviť aj sklenené črepy zo separovaného zberu odpadov. Výsledná surovina sa môže použiť na opätovnú výrobu skla ako vsádzka. Informovala o tom Gabriela Tibenská, konateľka spoločnosti Auto Glass Recycling, s. r. o., Trnava.

 

,,Prípravné práce začali v roku 2009 a linka, ktorá je umiestnená v  priemyselnom parku Šelpice, časť Nemečanka, bola v skúšobnej prevádzke od druhej polovice roku 2011. Do jej spustenia sa nedali v Slovenskej republike recyklovať bezpečnostné a tvrdené sklá, lepené sklá z automobilov a sklá z elektro odpadov, ktoré končili na skládkach tuhých komunálnych odpadov. Pritom len v jednom automobile sa nachádza 33 kg skla, ktoré nie je bežným spôsobom recyklovateľné. V súčasnosti sa tieto sklá na linke v Šelpiciach mechanicky drvia a putujú do sklární, kde sa pridávajú do sklárskej vsádzky pri novej výrobe. Vybudovanie závodu si vyžiadalo celkové investície cca 3,5 mil. EUR, z toho Recyklačný fond prispel dotáciou vo výške 1 042 000,-EUR na linku na úpravu špeciálnych skiel. Na podpore projektu participovali sektory vozidiel, skla a elektrozariadení. Celková investícia zahŕňala výstavbu haly, prístupovej a vnútro areálovej komunikácie, parkovacích miest, trafostanice a areálovej ČOV“, povedala G. Tibenská.

 

Zdôraznila, že úprava skiel prebieha výhradne mechanicky drvením, nasleduje triedenie a separácia, čím sa nezaťažuje životné prostredie. Firma mieni v závode zamestnávať 10 pracovníkov.

 

,,Technologický proces spočíva v drvení špeciálnych skiel na menšie kusy v priemyselnom drviči a ich nasledovné vytriedenie. Črepy podrvené  v priemyselnom drviči sú následne pásovým dopravníkom, na ktorom sa nachádza magnetický separátor na odstránenie kovových odpadov,  dopravené na ručné triedenie, kde sa odstraňujú ostatné odpady. Ručne pretriedené črepy postupujú do vibračného triediča, v ktorom sa črepy podľa veľkosti rozdelia na dve frakcie. Hrubá frakcia prechádza do kladivkového drviča na opätovné podrvenie a vrátenie do vibračného triediča. Jemná frakcia postupuje cez separátor kovových a nekovových odpadov do optickej triedičky, ktorá prostredníctvom optických snímačov oddelí  črepy podľa farby. Vytriedené črepy sú na výstupe z linky korčekovým elevátorom odvádzané do odbytových síl pre výsledný produkt.

Do procesu patrí aj odsávacie zariadenie, ktoré na viacerých miestach linky odsáva prach, papier, uvoľnené hliníkové krúžky a fólie, korok, plastové uzávery a podobné ľahké materiály.

Jednotlivé separačné zariadenia pracujú s účinnosťou 85-95 %“, vysvetlila G. Tibenská.