Medziročný pokles tržieb v bežných cenách o 5 % zaznamenal vlani chemický a farmaceutický priemysel SR. Kým podľa údajov Štatistického úradu (ŠÚ) SR v roku 2012 dosiahli tržby slovenských chemických a farmaceutických firiem v bežných cenách úroveň 10,734 miliardy EUR, v roku 2013 to bolo iba 10,197 miliardy EUR.Informoval o tom Ing. Roman KARLUBÍK, MBA, prezident Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR.
,,Zhoršenie základných ukazovateľov v tomto odvetví má niekoľko príčin. Medzi nimi je to neskončená hospodárska kríza vo svete, lacný bridlicový plyn v USA, smernice Európskej únie (EÚ) zvyšujúce náklady firiem a zhoršovanie podnikateľského prostredia v SR v dôsledku vládnych opatrení. Odvetvie zaznamenalo nielen prepad tržieb v bežných cenách o 5 %, ale aj tržby v stálych cenách poklesli o 1,9 %. Medzi negatíva možno zaradiť aj medziročné zníženie pridanej hodnoty odvetvia o 4,6 %, ktorá tak v roku 2013 dosiahla hodnotu 1,417 miliardy EUR. Klesal nielen chemický a farmaceutický priemysel, ale aj celý spracovateľský priemysel SR a to pri poklese tržieb v bežných cenách o 0,5 % a tržieb v stálych cenách až o 5,3 %,“ upozornil R. Karlubík.
Dodal, že vývoj počas roka 2013 bol nerovnomerný a pokles bežných tržieb za prvý štvrťrok 2013 medziročne dosahoval až 9,4 %. Pri celkovom celoročnom poklese bol pozitívom aspoň rast o 5,1 % v pododvetviach výrobkov z gumy a plastu. Pod ten sa podpísal hlavne mierny rast výroby v slovenských automobilkách. Pozitívom bolo aj mierne zvýšenie zamestnanosti v odvetví o 0,3 %, keď počet zamestnancov dosiahol 37 348.
,,Ostatné pododvetvia však klesali, najviac o cca tretinu klesla výroba farmaceutických výrobkov a prípravkov, o viac ako pätinu výroba chemikálií a chemických výrobkov. Najväčší pokles zaznamenal subsektor plasty v primárnej forme – až o 49 %, čo bol dôsledok zvýšenej konkurencie plastov prichádzajúcich na slovenský trh z blízkeho Východu, ale aj z USA, prostredníctvom medziproduktov vyrábaných z lacného bridlicového plynu.To signalizuje situáciu tohto odvetvia nielen na Slovensku, ale aj v Európe. Kým európska produkcia čelí poklesom tržieb a výkonnosti, ťaží z toho najmä čínsky chemický priemysel,“ konštatoval R. Karlubík.
Doplnil, že pokiaľ ide o celý sektor, hlavnou príčinou je nízky zahraničný dopyt súvisiaci s krízou v EÚ, ktorý má pri extrémnej otvorenosti slovenskej ekonomiky rozhodujúci podiel. Domáca spotreba, vzhľadom na vysokú mieru nezamestnanosti a zneistenie zamestnávateľov prijímať nových ľudí a zvyšovať zárobky, je tiež príčinou stagnujúceho dopytu po tovaroch a službách. Stavebníctvo, ktoré je veľkým potenciálnym odberateľom špecifických chemických výrobkov (tepelnoizolačné materiály, náterové látky, plastové armatúry a iné výrobky), je v dlhodobej stagnácii, resp. poklese. Za zmienku stojí prepad výroby umelých vlákien, ktoré boli v minulosti stabilným pododvetvím slovenskej chémie. Jedným z dôvodov poklesu v tomto pododvetví je lacný dovoz umelých vlákien z Ázie.
,,Chemickému a farmaceutickému priemyslu, ale aj celej ekonomike by pomohli systémové riešenia na zlepšenie podnikateľského prostredia, po ktorých podnikatelia dlhodobo volajú. Patria k nim zníženie odvodového a daňového zaťaženia, zlepšenie vymožiteľnosti práva a úpravy zákonníka práce. Slovensko sa v posledných rokoch prepadáva v rebríčkoch konkurencieschopnosti. Vláda by preto mala podporovať nielen významných zahraničných investorov, ale i domácich výrobcov. Prioritou, ktorá by najviac pomohla nielen chemickému priemyslu, ale aj celej ekonomike a zníženiu nezamestnanosti, je zníženie odvodového a daňového zaťaženia. Je potrebné zrušiť zdravotné odvody z podielov na zisku, ktoré zaťažujú hlavne malé podniky a vrátiť sa k 19 % dani z príjmu. To bude motivovať podniky dosahovať čo najvyšší zisk a priznávať dane. Na druhej strane oceňujeme postoj vlády podporujúci slovenský priemysel proti nezmyselne prísnym environmentálnym opatreniam a víziám EÚ v oblasti emisií. Tie prichádzajú v čase, keď celosvetovo nepanuje zhoda v oblasti dodržiavania Kjótskeho protokolu a tak tieto vízie o nulovej intolerancii v EÚ, bez ich celosvetového presadenia, by nielenže nemali význam, ale ďalej by zhoršili konkurencieschopnosť európskeho priemyslu,“ uzavrel R. Karlubík.
Výroba chemikálií a chemických výrobkov patrí v rámci spracovateľského priemyslu medzi strategické odvetvia v priemysle SR. Na celkovej produkcii priemyselnej výroby Slovenska sa podieľa 18,5 %. Výrobný program tvorí široké spektrum produktov, od organických a anorganických chemikálií, cez priemyselné hnojivá (amoniak), pneumatiky, výrobky z gumy, farby, laky, liečivá, až po sofistikované špeciálne výrobky a chemické vlákna. Zabezpečuje aj medziprodukty pre ďalšie spracovanie. V odvetví chémie a farmácie v SR prevažujú malé a stredné firmy. Ku koncu roka 2012 tu podnikalo 234 firiem s viac ako 20 zamestnancami. Vlani sa v nich zvýšila zamestnanosť na 37 348 ľudí.