O povodniach sa nehovorí iba v legendách obyvateľov púští. V prastarých legendách ostatných národov sa spomínajú povodne, ktoré vznikli v priebehu daždivého počasia, po náhlom topení snehu alebo v oblastiach búrkových uzlov, ako božie tresty. Naši predkovia žijúci pri vode sa tiež obávali jej rozmarov, ale ešte aj dnes je voda schopná pripraviť rozličné prekvapenia, napriek tomu, že ľudia, ktorí sledujú a predpovedajú počasie a stavy vôd, majú k dispozícii najmodernejšie technické vybavenie.
Povodeň patrí medzi prírodné katastrofy, ktoré poznáme dobre aj my. Na ilustráciu uvedieme niekoľko príkladov. Voda, ktorá vystúpi z brehov riek, nepôsobí ničivo len svojím prúdom, ale aj vtedy, keď už upadá. Sama prítomnosť vody stačí na to, aby všetko rozmočila a zamokrila, a tak spôsobila veľkú a ťažko napraviteľnú škodu. Aby voda na nejakom území spôsobila škodu, nie je nevyhnutné, aby tade tiekla rieka. Stačí, keď územie nemá dostatočný odtok, náhle sa zmení počasie a napadne veľa zrážok. Aj “ skutočné “ povodne spôsobujú nadmerné zrážky, náhle topenie snehu alebo veľa dažďa za krátke obdobie. Podstatou povodní je množstvo vody, ktoré vodný tok nevládze odtransportovať. Často sa stáva, že schopnosť odvádzať vodu klesá v toku aj tým, že nánosy alebo kusy ľadu zahradia tok a nad zapchatým úsekom vzniká povodeň. Zatiaľ, čo príroda – najmä na miestach, kde sa povodne opakujú, sa zotaví zo škôd pomerne rýchlo, pre hodnoty vytvorené človekom je voda popri ohni najväčším nepriateľom.
