Autor: Paper Life

Od októbra majú Kúpele Číž znížené ceny pre seniorov až o 20 %

Prírodné jódové kúpele Číž, a. s. ponúkajú od 1. októbra do konca roka pre seniorov a klientov zdravotných poisťovní zľavnené pobytové balíky. Pre dôchodcov pripravili 6-dňový pobyt Senior so zľavou 20 %. Cena za pobyt je 172 eur a zahŕňa ubytovanie, plnú penziu, lekárske vyšetrenie a 10 procedúr. Pre pacientov zdravotných poisťovní  skupiny A aj B sú v mimosezóne pripravené bonusové kupóny v cene 35 € a 100 €. Doplatky  pre pacientov v skupine B, ktorí sú ubytovaní v kúpeľnom hoteli ***Rimava, sa  pohybujú od 14 € do 20 € na osobu a deň v závislosti od druhu ubytovania. Informoval o tom riaditeľ Prírodných jódových kúpeľov Číž, a. s. Peter Kmeť.

 

,,Pre samoplatcov je v mimosezóne jeden z najobľúbenejších pobytov Víkend pre dvoch za 186 eur pre dve osoby s ubytovaním, polpenziou a balíčkom procedúr, jódovým kúpeľom, klasickou masážou, vstupom do saunového sveta a ďalšími doplnkovými službami. Týždenný liečebný pobyt v cene od 215 eur zahŕňa ubytovanie, plnú penziu, lekársku prehliadku, 3 procedúry denne, vstup do vnútorného rehabilitačného bazéna. Pacient pri nástupe predloží od ošetrujúceho lekára odporúčanie na kúpeľnú zdravotnú starostlivosť. Deti, ktoré majú schválený návrh na kúpeľnú liečbu, platia za pobyt povinný zákonný doplatok 1,66 eura na deň. Sprievodcovia detí, ktorí majú schválený pobyt v kúpeľoch zdravotnou poisťovňou, si doplácajú v mimosezóne 10 eur na deň.  Počas kúpeľnej liečby deti navštevujú základnú školu pri zdravotníckom zariadení v  našich kúpeľoch“, konštatoval P. Kmeť.

 

Dodal, že ceny pobytov sú rozdielne len v závislosti od úrovne ubytovania. V prípade záujmu si ubytovaný klient môže dokúpiť procedúry s 10 % zľavou z platného cenníka procedúr. Ubytovanie sa poskytuje v  v jednoposteľových a dvojposteľových izbách, ako aj  dvojlôžkových a rodinných apartmánoch. Raňajky pre všetkých klientov sú formou bufetových stolov, obed a večera je na základe výberu zo 4 druhov jedál. Kúpele zabezpečujú aj bezplatný dovoz a odvoz klientov zo železničnej a autobusovej stanice v Číži na základe objednávky na recepcii.

 

„Pacienti zdravotných poisťovní majú možnosť u nás využiť od novembra až do marca 2014 aj zaujímavé cenové bonusy. Ide o uplatnenie zľavy z doplatku za dodatočné služby a to v skupinu A v hodnote 35 eur a v skupine B 100 eur. Bonusový zľavnený kupón na kúpeľnú starostlivosť je potrebné si vyžiadať v pobočke príslušnej zdravotnej poisťovne, alebo na recepcii kúpeľov,“ uzavrel P. Kmeť.

 

Kúpele Číž sú historicky významné a ojedinelé miesto na liečbu detí a dospelých, oddychové a relaxačné aktivity. Spolupracujú s Gemersko-malohontským osvetovým strediskom v Rimavskej Sobote pri organizovaní kultúrno-poznávacích výletov v Gemerskom regióne. V Kúpeľoch Číž sa liečia nervové choroby, choroby pohybového ústrojenstva, choroby z poruchy látkovej výmeny a žliaz s vnútornou sekréciou a choroby z povolania. Čížske jódové minerálne vody  sa využívajú pri osteoporóze, osteonekróze, tuberkulóze kostí, skleróze multiplex, pri chorobách dýchacích ciest, majú antisklerotický a protizápalový účinok. Jód sa do organizmu vstrebáva kožou, sliznicou dýchacích ciest (inhalácia), tráviaceho ústrojenstva (krenoterapia) a očnou rohovkou. Jód zasahuje, znižuje hladinu cholesterolu v krvi, spomaľuje vznik arteriosklerózy, napomáha hojeniu rán a opuchov, má antiseptický a dezinfekčný účinok.

 

Viac informácií na : www.kupeleciz.sk

Centrálne rezervačné oddelenie:
Tel.: 047/5593133-4
E-mail: info@kupeleciz.sk

 

Príďte si pozrieť nízkoenergetické domy ForDomu na Dni drevostavieb

Najväčší slovenský výrobca nízkoenergetických a pasívnych domov ForDom, s.r.o., Zvolen sa so svojimi referenčnými stavbami zúčastní tohtoročných Dní drevostavieb. Každý záujemca si môže v piatok a v sobotu 4. a 5. októbra 2013 pozrieť skutočné domy z dreva, mnohé už obývané a vyskúšať si tepelnú a pocitovú pohodu, akú poskytujú. ForDom bude vystavovať 8 typov rodinných domov a to v Kováčovej, Budči, Stupave-Kremenici, Janíkovciach pri Nitre, Jasenovej, Levoči, Oškerde pri Žiline a tiež mimoriadne úspešný dom s konopnou izoláciou v Záhorskej Bystrici. Ide už o druhý ročník tohto podujatia, ktorý organizuje Sekcia Drevostavieb Zväzu spracovateľov dreva (SD ZSD SR) a celkovo bude na celom území Slovenska vystavovať 13 firiem s takmer 40 ukážkami drevených domov. Informoval o tom marketingový riaditeľ ForDomu Branislav Kuzma.

 

,,Počas nastávajúcich Dní drevostavieb bude mať laická i odborná verejnosť možnosť na vlastné oči vidieť a rukami ohmatať výhody drevostavby. Výstava vzorových drevostavieb je určená nielen pre architektov, projektantov, ale aj bežných občanov – potenciálnych investorov, ktorí práve riešia svoju bytovú otázku. Chceme tak šíriť pozitívne skúsenosti s modernými drevenými domami, ako sú výrazné šetrenie energií v porovnaní s klasickými stavbami, tepelnoizolačné vlastnosti, či zdravie neohrozujúce materiály. Zároveň sa záujemcovia o naše domy budú môcť zoznámiť s hlavnou produkciou firmy radu ECOCUBE a podmienkach ich výstavby a financovania v spolupráci s VÚB Bankou a so Slovenskou sporiteľňou. Tohtoročná novinka – dom s izoláciou s konopy siatej, vyvolal veľký záujem verejnosti a je trendom medzi izolačnými materiálmi. Záujemcovia o prehliadky sa môžu registrovať na http://www.drevostavby-zsdsr.sk/sk/dni-drevostavieb-2013,“ povedal B. Kuzma.

 

Dodal, že konopnú izoláciu firma používa na rôzne časti drevostavby, predovšetkým na zateplenie krovu, do stien a podláh. Je vyrábaná z technického konope, ktoré je ideálnou poľnohospodárskou plodinou, ale neobsahuje návykové látky ako marihuana. Je to prírodný obnoviteľný zdroj, neobsahujúci žiadne bielkoviny, preto tepelnú izoláciu netreba špeciálne ošetrovať proti hmyzu a hlodavcom. Pritom zle horí, ale má vynikajúcu difúznu priepustnosť a schopnosť redistribuovať vlhkosť. Môže sa vyrovnať až s 20 % vlhkosťou bez straty tepelno- izolačných vlastností, kým minerálna vlna stráca tieto vlastnosti už po prekročení 2 % vlhkosti. Na stavebné účely sa používa vo forme izolačných dosiek a rohoží, alebo aj voľne sypané do uzavretých priestorov.

 

„Súčasná ekonomická situácia, stále pretrvávajúca kríza núti spotrebiteľov aj na stavebnom trhu rozmýšľať efektívne a úsporne. Na Slovensku je len 10 %-ný podiel stavieb na báze dreva a v ČR 20 %. Oproti tomu v európskych krajinách, ako Rakúsko, Nemecko dosahuje úroveň až 45-50 %  a v Škandinávii až 70 %. My však chceme poukázať na to, že rodinné domy ForDomu sú nielen šetrné na financie, ale aj ekologické a zdraviu nezávadné. Preto je našim spoločným cieľom so ZSD SR podporiť individuálnu bytovú výstavbu na báze dreva na dvojnásobok dnešného stavu. Zväz udeľuje tiež Značku kvality výhradne tým firmám, ktoré splnia prísne kritériá kvality výrobného procesu, či finančnej disciplíny voči klientom i štátu,“ uzavrel B. Kuzma.

 

ForDom, s. r. o., Zvolen realizoval za posledné roky desiatky stavieb rodinných domov ECOCUBE v  Bratislavskom, Trnavskom, Nitrianskom, Banskobystrickom, Žilinskom, Košickom a Prešovskom kraji. Presadil sa s nimi aj v Rakúsku. Je aj výrobcom a distribútorom stavebných systémov a materiálov, ako krovy, nosné konštrukcie zastrešenia, výrobné haly, špeciálne drevené konštrukcie a iné energeticky úsporné montované stavby. Firma je držiteľom Značky kvality drevostavieb, členom Zväzu spracovateľov dreva (ZSD) SR a Inštitútu energeticky pasívnych domov (IEPD). V súťaži Drevostavba roku 2012 firma získala prvé miesto za energeticky pasívny dom typu ECOCUBE. V roku 2012 Sekcia drevostavieb ZSD SR úspešne zaviedla vlastnú „Značku kvality“, ktorá ide nad rámec povinných certifikácií výrobkov a konštrukcií a o pridelenie ktorej sa môžu uchádzať všetci členovia ZSD SR. ZSD SR sa v tomto roku stal členom Európskeho zväzu výrobcov drevostavieb (EFV).

 

 

Viac informácií je na www.fordom.sk

Recyklačné kapacity sú dobré, zber a separácia kovových obalov zaostávajú

Na Slovensku sú vybudované primerané kapacity na recykláciu kovových odpadov a odbytové ceny kovov získaných recykláciou sú už dostatočne atraktívne pre zhodnocovateľov kovových odpadov. Horšia je však situácia v zbere a separovaní kovových obalov. V mnohých mestách a obciach sa kovové obaly nezbierajú vôbec, alebo je úroveň ich zberu nedostatočná, hoci zákon túto povinnosť jednoznačne ukladá. Často však chýbajú zberné nádoby na separovaný zber kovových obalov a problémom je tradične nedostatok financií.  Informoval o tom riaditeľ Recyklačného fondu Ján Líška.

 

,,Sektor kovových obalov Recyklačného fondu prispieva na vybudovanie potrebnej infraštruktúry na zber a úpravu kovových obalov mestám a obciam. V roku 2012 sa prioritne zameral na podporu triedeného zberu v mestách a obciach a na podporu vzdelávania a osvety v nakladaní s odpadmi. Pri podpore projektov smerovali finančné prostriedky najmä do aktivít, ktoré zavádzali do systému triedeného zberu kovové obaly ako novú komoditu v regióne, alebo zvyšovali  jeho účinnosť. Sektor týmto postupom riešil aj zabezpečenie dostatku vytriedenej suroviny pre spracovateľov. Pri schvaľovaní viackomoditných projektov podporoval triedený zber kovových obalov. Celkovo v roku 2012 podporil 8 viackomoditných žiadostí, vo výške 25,26 tis. EUR. Z účtu sektora sa vyplatilo 18,13 tis. EUR, z toho triedený zber odpadov z kovových obalov podporil sumou 14,16 tis. EUR,“ konštatoval J. Líška.

 

Dodal, že v tomto roku je hlavným zámerom sektora kovových obalov aktívne spolupracovať s obcami, mestami a recyklátormi komodity. Cieľom aktivít bude dosiahnuť čo najlepšie fungovanie systému zhodnocovania odpadu z kovových obalov.

 

,,V práci so žiadateľmi je pre verifikovanie deklarovaných hmotností pri nakladaní s odpadom potrebné sledovať tok odpadu až na jednotlivé subjekty. Sektor kovových obalov pri presadzovaní efektívnych a komplexných riešení triedeného zberu, dotrieďovania, ako aj samotnej recyklácie odpadov z kovových obalov postupuje s dôrazom na regionálne riešenia. Sektor rozpracuje a v praxi bude presadzovať ekonomickú logistiku zberu a sústreďovania vytriedenej komodity k recyklátorom v hutníckom priemysle. Pri zohľadnení finančných možností sektor podporuje také technológie recyklátorov odpadov z kovových obalov, ktoré spĺňajú požiadavky na BAT pre zvýšenie účinnosti recyklácie v hutníckej výrobe,“ vysvetlil J. Líška.

 

Ďalej konštatoval, že Recyklačný fond od 1. 1. 2003 doteraz podporil zo sektora kovových obalov celkovo 171 projektov, v celkovej hodnote 18 076 484 EUR. Z celkového počtu posudzovaných projektov bolo schválených 168 viackomoditných žiadostí pre podporu separovaného zberu v komunálnej sfére v hodnote 17 665 915 EUR, z toho na propagáciu recyklácie kovových obalov boli určené dotácie vo výške 170 843 EUR. Sektor kovových obalov podporil 3 jednokomoditné projekty vo výške 410 569 EUR, zamerané na technológiu recyklácie tenkostenných kovových obalov.

 

Kovové obaly na báze hliníka, či železa majú kvalitné úžitkové vlastnosti vhodné pre obalový materiál. Železo sa uplatňuje ako obalový materiál predovšetkým v podobe oceľového plechu rôznych hrúbok a povrchového spracovania, napríklad na konzervy, sudy, bubny, kanistre, plechovky, škatule, zátky, uzávery, veká, cyklopásky atď. Hliník je efektívnym, spoľahlivým a vizuálne atraktívnym obalom na konzervy, tuby, dózy, sudy, škatule, veká, fólie a pod.

 

Medzi najvýznamnejšie podporené projekty zo sektora kovových obalov patria projekty spoločnosti TAVAL, s. r. o., Ľubotice, zamerané na recykláciu odpadov z kovových obalov. Tieto projekty zefektívňujú spracovanie tenkostenných obalov z hliníka a jeho zliatin. Recyklačný fond mieni podporiť zavedenie minimálne jednej BAT technológie na spracovanie tenkostenných kovových obalov zo železa, ocele a hliníka a jeho zliatin na západnom Slovensku.

 

Spracovanie odpadového skla v SR nekleslo ani počas krízy pod 60 000 ton

Množstvo zhodnoteného odpadového skla na Slovensku počas 5 rokov trvania hospodárskej krízy kolíše, ale ani raz nekleslo pod úroveň 60 000 ton za rok. Znamená to, že od roku 2002, kedy začal Recyklačný fond podporovať zber a recykláciu odpadového skla, sa úroveň jeho zhodnocovania zvýšila najmenej trikrát, keď v roku 2002 sa ho zhodnotilo iba 18 000 ton. V SR sú v súčasnosti vybudované dostatočné spracovateľské kapacity na odpadové sklo a tak len minimálne množstvá odpadového skla by mali končiť na skládkach tuhého komunálneho odpadu. Informoval o tom riaditeľ Recyklačného fondu Ján Líška.

 

„Triedený zber skla by sa mal zaviesť do roku 2015 vo všetkých obciach na Slovensku. V tom istom roku by sa mala zvýšiť príprava na opätovné použitie a recykláciu skla z odpadu z domácností najmenej na 35 % hmotnosti vzniknutých odpadov ročne. Zároveň by sa mala zabezpečiť aj miera zhodnotenia a recyklácie odpadov z obalov zo skla na úrovni 60 %. Preto  cieľom sektora skla Recyklačného fondu je zefektívnenie  systému  triedeného  zberu  a recyklácie odpadového skla prostredníctvom cielenej podpory. Tá bude zameraná najmä na budovanie dostatočných kontajnerových kapacít v obciach a mestách, umožňujúcich oddelený triedený zber odpadu z bieleho a farebného skla. Okrem toho, aj obnova a budovanie nových zberných a separačných miest so zvyšovaním ich kapacity a technického vybavenia. Rozvoj triedeného zberu je možný len za aktívnej účasti samospráv a rozhodujúcim prvkom v celom systéme bude aktívne zapojenie verejnosti – občanov. Informačná, osvetová a propagačná činnosť je v tomto systéme nevyhnutná. Treba však vedieť aj to, že triedený zber skla je pre obce stratový,“ konštatoval J. Líška.

 

Dodal, že v roku 2012 sektor skla podporil 16 žiadostí, na realizáciu ktorých bolo schválených 771,69 tis. EUR. Triedený zber a zhodnotenie odpadov sektor podporil prostriedkami vo výške 487,08 tis. EUR. Z účtu sektora bola v roku 2012 vyplatená suma 190,66 tis. EUR.

Od svojho vzniku, v roku 2002 do augusta 2013, podporil fond spolu 262 projektov v celkovej hodnote 8,2 mil. EUR. Dotácie boli zamerané na podporu triedeného zberu skla, spracovanie odpadového skla, propagáciu, štúdie a informačné systémy. Z celkového počtu projektov bola na 19 jednokomoditných poskytnutá podpora 2,1 mil. EUR a na 243 viackomoditných projektov podpora viac ako 6,1 mil. EUR. Za obdobie 2002 – 08/2013  smeruje viac ako 90 % prostriedkov zo sektora skla Recyklačného fondu do zavedenia a zintenzívnenia triedeného zberu v mestách a obciach, vrátane jeho konečného zhodnotenia.

 

,,Na Slovensku je najvýznamnejším spracovateľom odpadového skla Vetropack Nemšová, s. r. o., ktorý recykluje hlavne obalové  a tabuľové sklo. Recyklačná linka v Nemšovej môže ročne spracovať až 120 000 ton črepov. Spracovávaním špeciálnych skiel (odpadového skla z automobilov, lepených bezpečnostných a tvrdených skiel, skiel s drôtenou vložkou a iných) sa zaoberá Auto Glass Recycling, s. r. o. Trnava, s prevádzkou v Šelpiciach. Ročná kapacita linky tejto spoločnosti je cca 20 000 ton. Odhadom by mala každý rok spracovať 2000-2500 ton autoskiel, zvyšok kapacity má voľný pre iné druhy skla, vrátane možnosti spracovania odpadového skla z triedeného zberu,“ povedal J. Líška.

Medzi najzaujímavejšie podporené projekty zo sektora skla Recyklačného fondu patrí projekt spoločnosti Vetropack Nemšová, s. r. o., podporený sumou 663 878 EUR na výstavbu triediacej linky, ktorá umožnila spracovanie maximálneho množstva vykúpeného skla z triedeného zberu v požadovanej kvalite. Ďalšie podporené projekty sa týkali predovšetkým triedeného zberu v mestách a obciach. Vetropack Nemšová, s. r. o. pri výrobe obalového skla používa odpadové sklo z triedeného zberu v objeme 30 až 80 % a to v závislosti od čistoty vytriedeného skla. Obaly zo skla sú v súčasnosti široko využívané a použité sklo sa dá prakticky neustále recyklovať. Využívanie starých sklenených obalov pri výrobe skla pritom šetrí nielen prírodu ‑ sklenená fľaša v prírode zostane takmer 4‑tisíc rokov, ale tiež energiu na výrobu nového obalu. Najhodnotnejšie je pre výrobcov číre sklo, lebo sa dá pridávať do všetkých druhov skiel. Recykláciou skla sa ušetrí veľké množstvo elektrickej energie, ale aj vstupné suroviny – piesok, vápenec, živec, ktoré sa tak nemusia ťažiť.

 

Predpokladaný čistý váhový podiel objemu skla v komunálnom odpade je max. 6 % (zdroj: „Účasť obcí a miest pri zhodnocovaní odpadu“). Tento podiel bol získaný kvalifikovaným odhadom dlhodobého monitorovania na vybraných zberových územiach (5 rokov). Disponibilný objem skla v komunálnom odpade na Slovensku počas posledných 3 rokov je na základe váhového podielu 6 % v priemere 106 000 – 108 000 ton (ide o všetko sklo v KO). Podľa sektora skla Recyklačného fondu je úroveň triedeného zberu a následnej recyklácie odpadového skla okolo 60 % (ide o sklo spracované vo Vetropack Nemšová, s. r. o. a Auto Glass Recycling, s. r. o. Trnava). Predpokladaná miera zhodnotenia vytriedeného odpadového skla by mala do roku 2015 mierne rásť na úroveň cca 70 000 ton/rok.

 

Hospodárska kríza tvrdo zasiahla aj triedený zber, ktorý vždy bol pre obce stratový. Úlohou Recyklačného fondu preto aj v najbližšej budúcnosti ostáva podporovať mestá a obce príspevkami za vytriedené sklo, ale aj dotáciami na zavedenie a zintenzívnenie triedeného zberu skla. Od roku 2005 má však fond každoročne k dispozícii čoraz nižšie finančné prostriedky, ktoré môže použiť na tento účel. Podľa novely Zákona o odpadoch (č. 733 z roku 2004), neplatia za dovoz inak spoplatnených obalov, obalových materiálov alebo výrobkov balených v takýchto obaloch do Recyklačného fondu tí dovozcovia, ktorí v danom kalendárnom roku splnia limity zhodnotenia alebo recyklácie odpadov z daného druhu obalov, stanovené nariadením Vlády Slovenskej republiky. Ročne tak fondu chýba cca 50 % zdrojov z obdobia pred účinnosťou tohto zákona.