Autor: Paper Life

Autovraky sú významným zdrojom druhotných surovín

Tlačová informácia                                                                        Vrútky 26.júna 2014

 

V ŽOS-EKO Vrútky zhodnocujú vozidlá na viac ako 90 %

Autovraky sú významným zdrojom druhotných surovín

 

Najväčší spracovateľ autovrakov v Žilinskom kraji ŽOS-EKO, s. r. o., Vrútky v súčasnosti dokáže zhodnotiť rozoberané staré autá na 90 až 95 % z ich hmotnosti, podľa typu. Blíži sa tak k požadovanej hranici 95 % z hmotnosti každého vozidla, ktorá bude od 1.januára 2015 podľa európskej smernice pre Slovensko povinná. Celoslovenský priemer zhodnocovania autovrakov sa v súčasnosti pohybuje okolo 91 % a ročne sa v SR spracuje cca 40 000 vozidiel. Informovala o tom generálna riaditeľka ŽOS-EKO, s. r. o., Vrútky Jana Antošová.

 

,,Rezervy sú zatiaľ v spracovaní plastov, pretože ich je v starých autách veľa druhov a nie všetky sú recyklovateľné. Donedávna boli problémom aj staré textílie, ale vlani sa  na ich spracovanie otvorila v SR nová prevádzka. Najcennejšie sú kovové časti automobilov -železo a hliník, o ktoré je aj najväčší záujem u spracovateľov. V ŽOS-EKO vozidlo ekologicky rozoberieme a jednotlivé suroviny dodávame na ďalšie spracovanie. Už dávno neplatí, že staré auto je odpadom. Naopak, ŽOS-EKO Vrútky dodáva vyseparované zložky z autovrakov na ich ďalšie spracovanie iným zhodnocovateľom, pre ktorých je to významný zdroj druhotných surovín,“ konštatovala J. Antošová.

 

Dodala, že majitelia starých áut môžu na nich aj zarobiť. ŽOS-EKO im vypláca 30 až 50 eur za vozidlo. Firma navyše príde po staré auto až domov k zákazníkovi a bez poplatku ho odvezie na ďalšie spracovanie. Odvoz zabezpečuje ŽOS-EKO nielen v rámci Žilinského kraja, ale aj s ním susediacich krajov – Trenčianskeho a Banskobystrického. Výška príspevku za autovrak sa vypláca dohodou a závisí na jeho stave a hmotnosti vozidla. Podmienkou, v súlade so zákonom, je najmenej 95 percentná celistvosť vozidla.

 

Priemerná hmotnosť európskeho automobilu je vyše tisíc kg. Kovové časti z ocele a liatiny tvoria cca 68 % hmotnosti, neželezné kovy – hlavne hliník 8 %, nárazníky a iné plastové časti cca 10 %, zvyšok sú gumové časti, textil a sklo. Priemerné auto tak obsahuje cca 700 kg železa, 80 kg neželezných kovov (najmä hliníka), viac ako 100 kg plastov (nárazníky, palubné dosky a niektoré ďalšie časti), viac ako 25 kg gumových častí (najmä pneumatiky), vyše 20 kg textilu (z autosedačiek) a vyše 30 kg špeciálneho lepeného skla.

 

Pri výrobe ocele z kovového šrotu sa oproti železnej rude ušetrí približne 74 % elektrickej energie a spotrebuje o 40 % menej vody. Znečistenie ovzdušia emisiami sa pritom zníži až o 76 %. Recykláciou hliníka sa ušetrí až 95 % energie oproti jeho výrobe z primárnych zdrojov.

 

V Európe končí ako šrot každoročne cca 15 mil. áut. Na Slovensku sa každý rok vyradí až 40‑tisíc opotrebovaných automobilov, ktoré spracúva 44 autorizovaných spracovateľov. Okrem toho stále pokračuje pokútne rozoberanie domácich i dovezených autovrakov na nelegálnych autovrakoviskách. Tie ohrozujú prírodu, hlavne vody, predovšetkým jedovatými kvapalinami a olejmi a na nelegálnych i legálnych skládkach končia vyhodené plasty.

 

V ŽOS-EKO je najčastejšie zošrotovaným starým autom Škoda Favorit, za ním nasleduje Škoda 120 a ďalšie škodovky a po nich lady. Časti vozidiel vo veľmi dobrom stave firma ponúka opravovniam i jednotlivcom ako náhradné súčiastky. Najväčší záujem je o karosárske diely, ktoré sú najčastejšie poškodené pri drobných haváriách, ako sú nárazníky, dvere, zrkadlá a pod. Ceny takýchto dielov sú často symbolické.

 

V roku 2013 v ŽOS-EKO ekologicky spracovali 707 opotrebovaných vozidiel a od získania autorizácie v roku 2005, za posledných 9 rokov, to bolo spolu 10 208 opotrebovaných osobných a nákladných vozidiel. ŽOS – EKO, s. r. o., Vrútky patrí k významných spracovateľom opotrebovaných vozidiel na Slovensku a zároveň je aj významným recyklátorom v oblasti zberu a skladovania odpadových olejov. Zároveň patrí k dvom najvýznamnejším spracovateľom batérií  a akumulátorov v SR, keď sa špecializuje predovšetkým na zber a likvidáciu nikel – kadmiových (Ni-Cd) akumulátorov a batérií. Firma má vytvorený komplexný systém zberu opotrebovaných alkalických batérií a akumulátorov.

 

Telefónne čísla ŽOS-EKO na odťah autovrakov:

0434205530

0434205531

0434205533

0905205732

0905757916

Slovenskí chemici sa posťažovali na ceny energií a legislatívu EÚ

Najväčším súčasným problémom európskych  a rovnako slovenských chemických a farmaceutických podnikov, ale aj celého priemyslu krajín EÚ výrazne znižujúcim ich konkurencieschopnosť, sú ceny energií. K ďalším hlavným problémom patria smernice Európskej únie (EÚ), predovšetkým REACH a Európsky systém obchodovania s emisiami (EU ETS) ktoré zvyšujú náklady firiem. Uviedli to predstavitelia Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR 23.júna 2014 na stretnutí v Bratislave za okrúhlym stolom s Danielom Calejom Crespom, generálnym riaditeľom pre podnikanie a priemysel Európskej komisie (Director General, DG Enterprise and Industry, European Commission).

Počas stretnutia Daniel  Caleja Crespo oboznámil zástupcov slovenského chemického a farmaceutického priemyslu s priemyselnou politikou EK a aktuálnou otázkou zosúladenia ostatných politík s priemyselnou konkurencieschopnosťou. Venoval sa aj klimaticko-energetickému balíčku 2030 a s ním súvisiacim cieľom pre zníženie emisií, ako aj cenám energií a REACH.

 

Prezident ZCHFP SR Ing. Roman KARLUBÍK, MBA, vo svojom príhovore za okrúhlym stolom prezentoval aktuálnu situáciu chemického priemyslu na Slovensku. Na celkovej produkcii priemyselnej výroby Slovenska sa chemický a farmaceutický priemysel SR podieľa 18,5 %, v odvetví prevažujú malé a stredné firmy – v súčasnosti tu podniká 275 firiem s viac ako 20 zamestnancami. V roku 2013 zamestnávalo odvetvie 37 348 osôb a vyprodukovalo tržby 10,197 miliardy EUR, čo bolo medziročne o 5 % menej. Pozitívny vývoj zaznamenalo iba pododvetvie výrobkov z gumy a plastu, pod čo sa podpísal mierny rast výroby v slovenských automobilkách. Celý sektor však klesol, pritom hlavnou príčinou bol  nízky zahraničný dopyt súvisiaci s krízou v EÚ, ktorý má pri extrémnej otvorenosti slovenskej ekonomiky rozhodujúci podiel.

 

R. Karlubík ďalej poukázal na to, že slovenská chémia je tvorená z európskeho pohľadu malými a strednými podnikmi, preto nie je ľudsky ani finančne pripravená akceptovať a dodržiavať náročné legislatívne predpisy, tak ako veľké podniky zo západnej časti EÚ. Ide hlavne o negatívny dopad najmä na malé a stredné podniky  – napr. pri registrácii látok podľa nariadenia  REACH, poplatky,  ktoré musí vynaložiť malý a stredný podnik, sú na jednotku jeho produkcie  rádovo vyššie, ako je to v prípade výroby tých istých výrobkov veľkými západoeurópskymi výrobcami. Každé sprísnenie legislatívy prináša dodatočné náklady. V tejto súvislosti preto podnikatelia oceňujú postoj slovenskej vlády podporujúci slovenský priemysel proti nezmyselne prísnym environmentálnym opatreniam a víziám EÚ. V poslednom čase napríklad v oblasti emisií. Tie prichádzajú v čase, keď celosvetovo nepanuje zhoda v oblasti dodržiavania Kjótskeho protokolu a tak tieto vízie o nulovej intolerancii v EÚ, bez  ich celosvetového presadenia, by nielenže nemali význam, ale ďalej by zhoršili konkurencieschopnosť európskeho priemyslu.

 

Podľa R. Karlubíka je potrebné ďalej diverzifikovať zdroje energií, predovšetkým zemného plynu a ropy, ale i energetické prepojenia. Treba však prehodnotiť aj opatrenia v návrhu klimaticko-energetického balíčka s cieľmi do roku 2030. Zníženie emisií CO2 oproti roku 1990 takmer na polovicu a zvýšenie podielu obnoviteľných zdrojov na 27 percent je ranou pre konkurencieschopnosť priemyslu EÚ. Veď prehnané dotácie do obnoviteľných zdrojov sa podpísali pod súčasné zdeformované ceny elektriny. Ceny elektrickej energie pre podniky v členských krajinách EÚ sú tak  priemerne dvakrát vyššie ako v USA a Rusku. Ceny plynu sú dokonca 3 až 4 – krát vyššie ako ceny pre ich konkurentov v USA a Rusku.

Luhačovický kúpeľný areál slávnostne otvorili pre verejnosť

Revitalizovaný kúpeľný areál v Kúpeľoch Luhačovice (Lázně Luhačovice, a. s.) slávnostne odovzdali verejnosti do užívania 19. júna 2014. Slávnostný akt sa uskutočnil na záver koncertu Hudby Hradnej stráže a Polície ČR, za účasti generálneho riaditeľa Kúpeľov Luhačovice, a. s., MUDr. Eduarda Bláhu, autora celkového riešenia nových výsadieb v kúpeľnom parku profesora Ivara Otrubu, popredného znalca v oblasti architektúry a urbanizmu a Ing. Aleny Vránovej, hlavnej architektky projektu.

 

Počas niekoľkých mesiacov prešiel areál kúpeľov najrozsiahlejšou premenou Lázeňského (Kúpeľného) námestia a parku za posledných niekoľko desiatok rokov. Revitalizácia zahŕňa spolu  celkovú výsadbu 476 stromov, 15 290 kríkov, 7 499 trvaliek a ošetrenie 104 drevín. Kúpeľný areál v Luhačoviciach je známy radom architektonicky ocenených stavieb i svojou rozlohou. V súčasnej dobe vrcholí zásadná zmena, ktorá sa týka zelene. Akciová spoločnosť Kúpele Luhačovice pripravovala projekt obnovy zelene koncepčne už od roku 1992 v spolupráci s odborníkmi z tuzemska i zahraničia. Celé územie, ktorého sa revitalizácia týka, je v majetku akciovej spoločnosti a je súčasťou mestskej pamiatkovej zóny. Autorom celkového riešenia nových výsadieb v kúpeľnom parku je profesor Ivar Otruba, uznávaný v ČR i v zahraničí. Projekt je súčasťou komplexného riešenia Revitalizácia kúpeľného areálu Luhačovice, ktorý sa zaoberá celkovou obnovou cestnej siete a technického vybavenia a je zároveň súčasťou širších zámerov mesta, na ktoré kúpeľný park nadväzuje. Ide hlavne o práve začatú celkovú rekonštrukciu ulice Dr. Veselého.

 

„Cieľom revitalizácie je zlepšenie kvality kúpeľného prostredia pri zachovaní existujúcich hodnôt areálu parku. Po vlaňajšom sprístupnenom napájadle prameňa Nový Jubilejný je to ďalší z radu filantropických činov našej spoločnosti,“ povedal generálny riaditeľ Kúpeľov Luhačovice, a. s., MUDr. Eduard Bláha. Termín realizácie bol stanovený na obdobie od novembra 2013 do decembra 2014, ale vzhľadom na to, že väčšina prác bola dokončená už na prelome mája a júna, bol areál oficiálne odovzdaný verejnosti na užívanie už 19. 6. 2014.

 

Mimoriadny rozsah prác

 

Vzhľadom na to, že ide o výnimočný zásah, ktorý ovplyvní pohľad na Luhačovice na niekoľko ďalších generácií, bol aj rozsah prác úplne mimoriadny. V novembri bolo vyrúbaných celkom 283 vyrastených stromov, 2 320 m2 kríkov a 962 m2 nárastov. „Vyrúbané boli najmä stromy prestarnuté a prevádzkovo nebezpečné, ktoré ohrozovali bezpečný pohyb návštevníkov. Rad stromov vykazoval zlý zdravotný stav so zníženou vitalitou a mnohé boli nakazené hubovou infekciou. Niektoré stromy označili odborníci priamo za havarijné,“ zdôraznil E. Bláha.

Po vyklčovaní a odstránení prestarnutých drevín a nevzhľadných prerastených kríkov bolo ešte na jeseň, počas iba štyroch týždňov, vysadených takmer päťsto nových odrastených stromov. V jarných mesiacoch práce pokračovali predovšetkým výsadbou tisícok kríkov a trvaliek. V kúpeľnom areáli sa tak vysadilo spolu 476 stromov, 15 290 kríkov, 7 499 trvaliek a bolo ošetrených 104 drevín. Celkovo ide o zeleň so zvýšenými nárokmi na kvalitu. Stromy svojím pôvodom i celým obdobím života pochádzajú zo zhodných klimatických oblastí ako sú Luhačovice. „Väčšina novovysadených stromov a kríkov patrí k drevinám, ktoré sú nielen veľmi kvalitné, ale nie sú bežne vysádzané. Mnohé z nich zdobia len zámocké parky alebo botanické záhrady,“ povedal výkonný riaditeľ Kúpeľov Luhačovice, a, s., Ing. Jiří Dědek, MBA.

 

Najdôležitejšie zmeny

K hlavným dominantám parku patrí neprehliadnuteľné zelené stromoradie guľovitých javorov pozdĺž rieky Šťávnice, ktoré pokračuje takmer cez celé Kúpeľné námestie. V premostenom úseku boli vysadené pravidelné kvetinové záhony ruží a levandule, ktoré  symbolizujú rieku vystupujúcu na povrch. Rozšírená bola aj trávnatá plocha na námestí pred Spoločenským domom a v južnej časti parku vznikla buková alej, ktorá  novovytvoreným chodníkom prepojila promenádu ​​s kúpeľnou kolonádou. Ďalej bola upravená japonská záhrada vedľa hotela Jestřabí a pri Bruselskej fontáne pred hotelom Dom B. Smetanu boli vysadené vždy zelené kry. Pavilón prameňa Nový Jubilejný zdobia rododendróny a premenou prešlo tiež okolie vily Alpská ruža aj Vily pod lipami, kde vzácne vresovce navodzujú dojem horského prostredia. Obnova zelene najväčšie moravské kúpele omladila a celý areál sa prevzdušnil a poskytuje rad skôr nepoznaných priehľadov.

 

Financovanie projektu

Projekt všeobecne prospešnej spoločnosti Kúpeľná kolonáda Luhačovice „Revitalizácia zelene v kúpeľnom areáli Luhačovice“ je spolufinancovaný v rámci Operačného programu Životné prostredie z prostriedkov Štátneho fondu životného prostredia ČR (SFŽP) a Európskeho fondu pre regionálny rozvoj (ERDF). Celkové výdavky projektu predstavujú cca 27,8 mil. Kč, dotácie zo SFŽP sú vo výške cca 3 mil. Kč, dotácie z ERDF cca 17 mil. Kč. Celková výška dotácie je cca 20 mil. Kč. Zvyšných 7, 8 mil. Kč poskytla Kúpeľnej kolonáde Luhačovice, o. p. s.  akciová spoločnosť Kúpele Luhačovice.

 

Viac informácií o obnove zelene nájdete na www.LazneLuhacovice.cz

a na Facebooku.

 

Pomoc obetiam povodní je už na ceste

Rakúsky koncern TONDACH Gleinstätten AG, ktorý  je vedúcim producentom keramických škridiel v strednej a južnej Európe, podporí obete nedávnych povodní na Balkáne. Spoločnosť už pre nich poskytla bezplatne škridly, ktoré postačia na pokrytie cca 100 domov. Pridali sa aj spoločnosti Wienerberger a Pipelife, ktoré tiež  pomôžu obetiam povodní na Balkáne so svojimi stavebnými balíkmi. Informovalo o tom vedenie koncernu Tondach v Gleinstättene oficiálnou tlačovou správou.

Začiatkom júna postihli viac ako 3 milióny ľudí v Chorvátsku, Bosne a Hercegovine a Srbsku najväčšie povodne za posledných sto rokov. Podľa odhadov „Banky pre obnovu a rozvoj“, sa presunú na obnovu škôd spôsobených katastrofálnymi záplavami cca 3 miliardy EUR.

 

Rýchla pomoc bude zabezpečená prostredníctvom dovozu stavebných materiálov

 

V krízových oblastiach sa začali upratovacie práce a začalo sa aj s novou výstavbou. Najviac sa táto katastrofa dotkla časti Srbska, Bosny a Hercegoviny. Aby sa mohli obete povodní tohto regiónu dostať čo najskôr späť do svojich domovov, spoločnosti Tondach a Wienerberger poskytli ihneď bezplatne škridly i tehly pre obete povodní.

 

„Podpora ľudí tohto regiónu má pre nás najvyššiu prioritu. Musíme sa rýchlo postarať, aby postihnutí povodňami mali opäť strechu nad hlavou a aby sa pre nich vybudovala potrebná infraštruktúra, ktorú predstavujú materské školy, školy a nemocnice. Popri mnohých humanitárnych organizáciách chceme prispieť našou pomocou a postaráme sa o pokrytie cca 100 domov obetí povodní,“ informovali Martin Olbrich a Marcus Pechlaner, predstavitelia dozornej rady koncernu Tondach Gleinstätten, AG. K Tondachu sa pridali aj Wienerberger a Pipelife, ktoré tiež  podporia obete povodní so svojimi stavebnými balíkmi v spomínaných regiónoch.

 

Tondach a Wienerberger sú výrobnými a odbytovými miestami v regiónoch dotknutých povodňami. Kvôli rýchlej pomoci sa obete povodní môžu skontaktovať s humanitárnymi organizáciami priamo zo svojho miesta bydliska. Koordinácia pomoci prostredníctvom dodávania materiálu na strechy sa uskutoční v krajinách pomocou lokálnych organizácií – Chorvátskeho Červeného kríža v Záhrebe, Srbského Hausig Centaru v Belehrade a pre Bosnu je to Caritas Switzerland v Sarajeve.

 

„Rozsah tejto povodňovej katastrofy je obrovský. Pre nás je dôležité to, aby sme vedeli pomôcť obetiam povodní rýchlo a nebyrokraticky. Postihnuté rodiny sa môžu ohlásiť v uvedených humanitárnych organizáciách a miestnych pomocných organizáciách. Dodávky stavebných materiálov sa robia centrálne prostredníctvom organizácií, ktoré sú oboznámené so situáciou a môžu realizovať dodávanie materiálov čo najrýchlejšou a najefektívnejšou formou. Sme radi, že naše stavebné materiály vieme dodávať priamo z miesta, aby mohlo dochádzať k znovuvybudovaniu domovov a aby ľudia týchto regiónov mohli opäť cítiť istotu a bezpečie domova,“ oznámili predstavitelia koncernu Tondach Gleinstätten, AG.

 

TONDACH Gleinstätten, AG

 

TONDACH Gleinstätten AG, ktorý  je vedúcim producentom keramických škridiel v strednej a južnej Európe, má centrálu v meste Gleinstätten (v oblasti Štajersko) a zamestnáva okolo 1850 zamestnancov v 11 krajinách. Na Balkáne má Tondach svoje zastúpenie na piatich miestach a výrobné závody má v Srbsku, Chorvátsku a Macedónsku, v Bosne a Hercegovine je zastúpený so svojím odbytovým miestom v meste Sarajevo. V roku 2013 bol konsolidovaný obrat koncernu Tondach zhodnotený vo výške 154 mil. eur.  Tondach Gleinstätten AG stavia svoj úspech na lokálnom manažmente, najnovších technológiách a na inovatívnej výrobnej politike. Koncern Tondach má zastúpenie aj na Slovensku prostredníctvom svojej dcérskej spoločnosti Tondach Slovensko, s.r.o., Stupava.

 

__________

V prípade otázok sa obracajte na:

 

Mgr. Sabine Linner

Vedenie medzinárodného marketingu a komunikácie

TONDACH Gleinstätten, AG

A-8443 Gleinstätten

Tel.:0043 3457/2218-16, Mobil: 0043 664/610 79 37

Fax.:0043 3457/2218-62

E-mail: linner.sabine@tondach.at